Mimochodom legislatíva toho istého rezortu klasifikuje nánosy v priehradách ako nebezpečný odpad. Likvidácia jedného kubického metra stojí viac ako 40 eur. Krpelianska priehrada je takmer plna sedimentami (viac ako 8 mil. m3). V priehrade Ružín, ktorý je smutným príbehom kultúry Spiša, je tiež viac ako 8 mil. m3. Obe priehrady, ako aj všetky ostatné, sa budú naďalej napĺňať sedimentmi, pokiaľ sa nezastaví erózna činnosť v povodí. Kým bude mať možnosť dažďová voda splachovať hlinu i všetok ľudský odpad do priehrad, dovtedy je tento problém neriešiteľný. Preto je priam nepochopiteľné, že najväčšími kritikmi programu revitalizácie krajiny, ktorý odštartovala Vláda Ivety Radičovej sú vodohospodári.
„Najsilnejším" argumentom vodohospodárov je, že zrealizované opatrenia po prvej búrke sú nefunkčné, lebo sa zanesú. Pripomínam, že spomínaný program bol nastavený tak, že zrealizovanie jedného kubíka vodozádržneho objemu stojí 4 eur, teda 10 krát menej ako likvidácia nebezpečného odpadu z priehrady. Z toho vyplýva, že zadržaním hliny v štruktúrach krajiny je 10 násobne lacnejšie, ako likvidácia odpadu z priehrady.
Za obdobie od mája 2011 do marca 2012 sa na Slovensku v 488 obciach zrealizovalo viac ako 80.000 vodozádržnych objektov, ktoré dokážu cyklický zadržať viac ako 10 mil. m3 (v priemere v jednom objekte 125 m3). Veľa z nich sa už úplne zaniesli, čo je dôkaz efektívnosti protipovodňových opatrení. Je dobrou správou, že protipovodňové opatrenia sú užitočné aj ako protierózne opatrenia. Ak sa zanesie hrádzka bahnom, je to čisté bahno a nie kontaminované. Nebezpečným odpadom sa stáva až keď sa dostane do priehrady. Ak vodohospodári nevidia túto súvislosť, treba sa ich nahlas opýtať, čo ich zaujíma.
Ponúkam zopár fotografií skoncentrovaného odpadu v Ružínskej priehrade a zo zrealizovaným protipovodňovým opatreniam, na ktorom pracovalo viac ako 7.700 ľudí, ktorí dlhodobo si nemohli nájsť prácu. Nech si každý z nás vyberie, čo preferuje.
Takto je priehrada Ružín v povodí Hornádu zanášaná odpadom z celého povodia Hornádu. pri Margecanoch. Údajne za to môžu Rómovia. Ja si dovolím nahlas povedať, že to je výsledok poškodenej krajiny, ktorý umožňuje rýchlo odtekať dažďovej vode z povodia a zo sebou odnášať aj komunálny odpad.
Túto drevenú hrádzku som našiel v lese nad Orlovom (povodie Popradu), kde si chatár na potôčiku vytvoril vodný zdroj pre svoje potreby.
Toto je naplnená hrádzka v Novej Ľubovni, vybudovaná týždeň pred povodňou. Ak by tam hrádzka nebola, bahno i kamene by pritiekli do obce.
Sedimentmi naplnená hrádzka nad obcou Olejníkov po búrke v lete 2011.
Naplnené hrádze vo Vyšnej Boci
Do poly zanesená 1,8 metrov vysoká hrádza v obci Jakubany v povodí Popradu po letnej búrke v roku 2011
Do poly zanesené hrádzky v Hraničnom v povodí Popradu
Prekladané hrádze sú sitom na ukladanie sedimentov a prepúšťanie čistejšej vody.
Táto hrádzka vydrží desiatky rokov, keď po prvej zaťažkávacej skúške sa zaniesla...
Hrádzky v akcii na Kysuciach spomaľovali počas ľadovcovej povodne vo februári 2012 odlamovanie ľadov i odnos sedimentov...
Nuž ak kompetentní ignorujú takéto riešenia, tak potom je na hlboké zamyslenie, aké argumenty pre vodohospodárov platia. Tieto súvislosti, ako aj ostatné, ktoré uzreli svetlo sveta počas realizácie Vládneho programu revitalizácie krajiny sú zhrnuté v knihe "Po nás púšť a potopa?", ktorá na 500 fotografiách dokumentuje úsilie jednoduchých ľudí chrániť si svoje príbytky. Kniha prejde svojim krstom na Svetový deň životného prostredia pri príležitosti Európskeho roku vody. Tu je jej titulná stránka.
A prečo smke vybrali takýto názov?
Autorstvo výroku „Po nás potopa!" sa alternatívne pripisuje Madame de Pompadour, milenke francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., ale i samotnému kráľovi. Či je skutočným pôvodcom nehanebná kurtizána, ktorá ovládala „všetko okrem morálky," alebo lenivý a radovánkam hovejúci kráľ, výrok dobre vystihuje hýrivého ducha vládnuceho na kráľovskom dvore v čase,keď sa zbedačená krajina rútila do revolúcie.
Francúzska revolúcia krátko po kráľovej smrti naozaj silou potopy zmietla vládu Bourbonovcov a zmenila krajinu i európsky kontinent na nepoznanie. Citát ako smutný odkaz posledných predstaviteľov dynastie, ktorá sa „nič nenaučila," zľudovel v mnohých jazykoch a stal sa stelesnením sebeckého, nezodpovedného a krátkozrakého postoja k budúcnosti.
Zmeny spojené s odlesňovaním, niektorými formami poľnohospodárstva a urbanizácie, spôsobujú rýchle odvádzanie vôd z územia nielen u nás, ale takmer na celom ľuďmi obývanom svete. Ducha takéhoto hospodárenia s vodou v krajine možno parafrázovať slovami „po nás púšť a potopa!" Publikácia, ktorú držíte, je volaním po zvrátení tohto trendu.
