V 90. rokoch rozvojový program OSN vyčlenil viac ako 10 miliónov dolárov na odstránenie bifenylov z usadenín Zemplínskej Šíravy. Táto ponuka OSN sa nevyužila. Z ďalších analýz, ktoré boli robené na Úrade vlády v roku 2011 vyplynulo, že Zemplínska Šírava je jednou z najvážnejších časovaných bômb vodohospodárskeho priemyslu a že je najvyšší čas to riešiť. Aj preto sa Zemplínska Šírava dostala do programu Adaptácie na klimatickú zmenu s financovaním z Nórskeho finančného mechanizmu, s čím súhlasili Nóri i Brusel s investíciou takmer 4 mil. eur.
Peniaze z Nórskeho finančného mechanizmu sa mali využiť na vytváranie vodozádržných opatrení v poškodenej lesopoľnohospodárskej krajine Sobraneckého okresu tak, aby bolo v území menej povodní i sucha a zároveň aby sa tu vytvoril nový vodný zdroj so zaústením do Zemplínskej Šíravy, ktorý by naštartoval výmenu zostarnutej vody v nádrži. Ak by sa to stalo, oživili by sa rekreačné strediská Zemplínskej Šíravy a postupne i zašlá sláva „slovenského mora". Toto jednoduché riešenie malo odštartovať proces vzniku viac ako 400 pracovných príležitostí v Sobraneckom okrese. V službách v rekreačných strediskách by našlo prácu ďalších viac ako 100 ľudí.
Táto ambícia riešiť vážne environmentálne, sociálne a ekonomické problémy regiónu Zemplína v prebiehajúcej klimatickej zmene bola nástupom vlády Roberta Fica v marci 2012 zmarená svojvoľnou zmenou kritérií priamo na Úrade vlády tak, aby sa umožnilo čerpať finančné zdroje od nórskych daňových poplatníkov pre Slovenský vodohospodársky podnik a nie pre riešenie problémov na Zemplíne. O projekte, ktorý získal podporu na rekonštrukciu čerpacích staníc na Zemplíne, ktorý predložil Slovenský vodohospodársky podnik, som písal v článku „Neprajem si, aby Nóri financovali vysušovanie Slovenska"[1].
Možno aj preto Úrad vlády otáľal s vyhlásením výsledkov rozhodnutia o využití finančných zdrojov z Nórskeho finančného mechanizmu pre Zemplín až po regionálnych voľbách. Ak by Úrad vlády vyhlásil výsledky pred voľbami, určite by kandidát na predsedu košickej krajskej samosprávy za stranu Smer-SD by v okresoch okolo Zemplínskej Šíravy nezískal 75 % podporu voličov. Aj tento príklad potvrdil, že okrajové oblasti Slovenska sú len kolóniou záujmových skupín.
Osobne sa ospravedlňujem Zemplínčanom, že boli oklamaní a podvedení. Ale nielen Zemplínčania si však musia uvedomiť - perspektíva sa odvíja od aktívneho prístupu k životu i prostrediu, v ktorom žijeme. Len vtedy sa regióny postupne stanú konkurencieschopnými a nová generácia ľudí bude mať záujem ostať v nich žiť a aktívne sa podieľať na ich prosperite. Zodpovednosť treba preberať do svojich rúk a nečakať, že niečo za vás vyriešia politici, čo aktuálne sedia na úradníckych postoch v Bratislave.
Článok môžete podporiť aj tu: http://vybrali.sme.sk/c/Zneuzite-peniaze-z-norskych-fondov-priamo-na-Urade-vlady.
[1] http://kravcik.blog.sme.sk/c/340293/Neprajem-si-aby-Nori-financovali-vysusovanie-Slovenska.html
