Október 1970 - schválenie generálneho riešenia na výstavbu tranzitnej sústavy cez územie Československa.
12.12.1970 - podpis medzivládnej dohody o prevzatí záväzku československej vlády na výstavbu tranzitnej sústavy na prepravu 28 miliárd m3/rok;
21.12.1970 - podpis medzištátnej dohody medzi ZSSR, NDR a ČSSR o zabezpečení výstavby generálneho riešenia;
Marec 1971 - začiatok výstavby tranzitného plynovodu pre prepravu zemného plynu do krajín strednej a západnej Európy.
Z tohto sledu udalostí je zrejmé, že išlo o politické rozhodnutie Moskvy - vytvárala v strednej a západnej Európe energetickú závislosť. Navyše sa to udialo s nebývalou rýchlosťou, po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Všimnime si, že z toho bolo vynechané Poľsko, aj keď je nad Slnko jasné, že kladenie rúr na rovine je ľahšie i lacnejšie, ako v členitom teréne.
Vieme dobre, že pred zavedením plynu sa v našich obciach spaľovalo najmä nekvalitné uhlie v lokálnych peciach či kotolniach, vyťažené v baníckych revíroch Slovenska i Čiech. Čo bolo pred tým? Nuž, spaľovalo sa drevo z lesov. Kuriózne je, že napriek tomu, že sa oveľa viac používalo palivové drevo, naše lesy neboli doslova spľundrované tak, ako je tomu dnes.
Pozrime sa, čo okrem iného spôsobuje závislosť na zemnom plyne z Ruska. Priemerná obec - má 1000 obyvateľov, ktorí žijú v 300 domoch a používajú ruský plyn. Občania obce zaplatia ročne spoločnosti SPP 300 tisíc eur za plyn privezený z Ruska. Za 10 rokov sú to 3 milióny eur! Ľudia z obce pritom často musia chodiť za prácou do vzdialených miest, aby mohli zaplatiť aj za plyn z ďalekých končín. Sú aj kuriózne prípady - napríklad manželka musí robiť opatrovateľku v Rakúsku, aby domácnosť vedela zaplatiť inkaso, keďže manžel je dlhodobo nezamestnaný.
Na vyrobenie spomínaných peňazí musí za prácou do sveta odchádzať zo spomínanej obce aspoň 40 - 50 ľudí. Ak by sa však začalo na Slovensku podporovať inovatívne využívanie lokálnych energetických zdrojov - napríklad budovaním obecných energetických zdrojov na zásobovanie teplom - v každej obci by vznikli aj desiatky pracovných príležitostí. Zároveň by sa podporovala nezávislosť na ruskom plyne. Nehovoriac o sociálnom dopade takýchto riešení na komunity.
Ak by sa tento model previazal na decentralizáciu využívania eurofondov1], vznikala by celá paleta rôznych inovatívnych technologických riešení, finančne podporovaná z verejných i súkromných zdrojov priamo na úrovni obcí. Na takýto model investovania do energetickej nezávislosti na centrálnom plánovaní sú však potrebné politické rozhodnutia - na národnej i európskej úrovni.
Ak v májových eurovoľbách získam od voličov mandát, urobím všetko preto, aby občania v budúcnosti nielen neboli traumatizovaní politickým vydieraním, ale aby vo svojich komunitách štartovali využívanie lokálnych prírodných obnoviteľných zdrojov v plnom rozsahu. Pre zlepšenie kvality svojho života. Sami by si tak posilňovali sociálne istoty, environmentálnu bezpečnosť i ekonomickú prosperitu. Robili by tak nielen pre svoju komunitu, ale i štát.
[1] http://kravcik.blog.sme.sk/c/353731/Eurofondy-priamo-obciam-nie-cez-nastrcene-agentury.html
