Začalo sa vyšetrovanie porušovania zákonov EÚ
Keďže veľa ľudí na Slovensku zneistili správy o vyšetrovaní Programu revitalizácie krajiny Bruselom pre údajné porušovanie európskej i slovenskej legislatívy, ponúkam na príklade protipovodňovej ochrany obce Roztoky vo Svidníckom okrese, kto a ako porušuje zákon. V obci Roztoky vo Svidníckom okrese sa realizuje projekt regulácie toku za 5 miliónov eur, ktorý je financovaný Európskou úniou cez Operačný program pre životné prostredie. V obci sa pritom realizuje aj projekt za 50 tisíc eur, financovaný cez vládny Program revitalizácie krajiny. Ani na jeden z týchto projektov pritom nebol uplatnený zákon EIA č.24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V prvom prípade preto, lebo Obvodný úrad životného prostredia vo Svidníku na základe žiadosti navrhovateľa podľa § 22 ods. 7 zákona od požiadavky variantného riešenia zámeru upustil. Preto sa posudzovanie dopadov investície regulácie tokov na životné prostredie neuskutočnilo. V druhom prípade preto, lebo sa uplatnil zákon č.42/1994 o civilnej ochrane, ktorým bolo nevyhnutné urobiť nápravné opatrenia v štruktúrach krajiny na ochranu životov i majetku občanov.
Klasická protipovodňová ochrana reguláciou potokov pretrváva
V tomto teda rozdiel medzi týmito projektmi nie je. Protipovodňová ochrana regulovaním vodných tokov, ktorá má riešiť bezpečnosť občanov pred povodňami v mieste regulácie, však ide na úkor bezpečnosti občanov žijúcich na dolných úsekoch tokov. Prečo? Pretože v zregulovaných úsekoch sa zrýchľuje prechod povodňovej vlny a to zvyšuje riziká ohrozenia obcí v dolnej časti toku. Tá sa prejaví demoláciou v ceste stojacích objektov po prúde. Toto je samozrejme v rozpore s jedným zo základných princípov trvalej udržateľnosti (solidarita).
Protipovodňová ochrana prostredníctvom revitalizácie a zvyšovania vodozádržnosti krajiny pritom prispieva k bezpečnosti obce, kde sa robia opatrenia, ale súčasne je príspevkom k povodňovej bezpečnosti pre všetky obce pod realizovaným projektom.
Momentálne sa na Slovensku v duchu regulácie tokov realizuje 64 projektov protipovodňovej ochrany miest a obcí za súhrnne viac ako 93 miliónov eur (77miliónov eur z Európskej únie, 11 miliónov eur zo štátneho rozpočtu a 5 miliónov eur z rozpočtov miest a obcí). Viac ako 95% z tejto investície ide do regulácie vodných tokov. Náklady do takto investovaných projektov protipovodňovej ochrany dosahujú 1000 - 2200 eur na bežný meter regulácie toku.
Finančne najväčšia investícia, s celkovou dĺžkou 2280 metrov regulácie potokov, prebieha v spomínanej obci Roztoky vo Svidníckom okrese. Ide o koncovú obec na hraniciach s Poľskom a patrí do povodia priehrady Veľká Domaša. Do regulácie potoka sa v obci, ktorá má 316 obyvateľov (www.roztoky.sk), investuje 5 miliónov eur - 2200 eur na bežný meter regulácie. Investícia je teda viac ako 15 tisíc eur na jedného obyvateľa a na štvorčlennú rodinu viac ako 60 tisíc eur, čo je pravdepodobne slovenský rekord nákladov na ochranu pred povodňami.
V obci Roztoky s plochou katastra 1126 hektárov sa pri extrémnej prívalovej zrážke 100 mm tvorí povodňová vlna odtekajúcej dažďovej vody z katastra o objeme cca 550 tisíc m3. Ak odrátame asi 50% z objemu dažďovej vody stekajúceho do údolia pod obcou, potom môžeme reálne uvažovať s objemom povodňovej vlny pretekajúcou obcou na úrovni cca 300 tisíc m3 o kulminácii 100-ročnej vody na úrovni cca 40 m3/s. Regulácia potoka, okrem ochrany pred povodňou, pritom nemá žiadne ďalšie pozitívne vplyvy, skôr naopak. Prispieva k vysušovaniu prostredia a objem povodňovej vlny posúva na hlavu susedom v dolnej časti toku (Vyšný Orlík, Svidník, Stropkov, Miňovce), samozrejme aj s erodovaným materiálom o objeme cca 50 tisíc m3, ktorý sa zastaví až v priehrade Veľká Domaša.
Pripomíname, že vodná nádrž Veľká Domaša bola na jeseň minulého roka takmer prázdna po historicky najsuchšom roku. Vodný režim tejto vodnej nádrže je závislý na dostatočnom a stálom prítoku vody do nádrže. Stav poškodenia lesopoľnohospodárskej i urbánnej krajiny obmedzuje vsak dažďovej vody do podzemia a preto pramene v povodí vysychajú rýchlejšie a preto v čase sucha priteká do nádrže menej vody. K tomu nepriaznivému stavu prispievajú aj všetky regulácie v povodí akejkoľvek vodnej nádrže.
Ak sa v obci Roztoky robí regulácia toku na odvedenie povodňovej vlny o objeme 300 tisíc m3, tak táto voda odnesie so sebou sedimenty, ktoré sa uložia v nádrži, voda však nie - tá z nej odtečie. Ak by sa v obci Roztoky vybudovali vodozádržné prvky na cyklické zadržanie spomínaného objemu dažďovej vody v štruktúrach krajiny, vodná nádrž Veľká Domaša by sa vedela ľahšie vysporiadať s povodňami i suchom. Je zvláštne, že Úrad životného prostredia, ktorý vydal rozhodnutie o upustení posudzovania vplyvov na životné prostredie, tieto súvislosti nepovažuje za dôležité. Navyše ostáva v presvedčení, že alternatívne riešenie neexistuje.
Ochrana pred povodňami revitalizáciou poškodených častí krajiny
Aké sú alternatívne riešenia? Jedným z nich je zadržiavanie dažďovej vody v štruktúrach krajiny, aby dažďová voda odtekala z kopcov do údolia pomalšie i v krajine jej viac ostalo. Vybudovaním vodozádržných objektov na zadržiavanie dažďovej vody o objeme 300 tisíc m3 v katastri obce, by obec nebola ohrozovaná povodňami ani pri extrémnej 100 mm zrážke. Ak by sme chceli znížiť 100-ročný na 5-ročný povodňový prietok, stačí vybudovať vodozádržné prvky o objeme cca 150 tisíc m3. To zníži povodňový kulminačný prietok zo 40 m3/s na cca 15 m3/s. Na to je potrebná investícia 600 tisíc eur (12% z doteraz realizovanej investície na regulácii potokov v obci).
V obci sa tiež začali budovať vodozádržné opatrenia zatiaľ o objeme 10.000 m3 v rámci Programu revitalizácie krajiny financované zo štátneho rozpočtu (20.000 eur) a Európskeho sociálneho fondu (30.000 eur), na realizácii ktorého sa podieľa aj 10 dlhodobo nezamestnaných cez paragraf 50j zákona o zamestnanosti. Tu je ich výsledok:
Obec ešte zrealizuje zasiakavacie pásy i jamy, podobné, ako boli vybudované v obci Okrúhle:
Skúseností z Portugalska
Pripomínam, že obec spolufinancuje projekt regulácie potokov vo výške 250 tisíc eur, čo je 40% potrebnej investície pre protipovodňovú ochranu obce pri alternatívnom riešení v rámci Programu revitalizácie krajiny. Ak by obec využila aj paragraf 50j zákona o zamestnanosti a vytvorila ročne 30 pracovných príležitostí, obci by náklady klesli na 150 tisíc eur a hodnota vytvoreného diela by dosiahla 600 tisíc eur. Obec by bola odsúdená na úspech a nie na úpadok. V katastri obce by vznikli rôzne vodné plochy či rybníky, ktoré by zatraktívnili krajinu, ako sa to robí napríklad v Portugalsku na projekte Tamera ((http://gazovic.blog.sme.sk/c/287445/Projekt-Tamera-revitalizacia-krajiny-a-cloveka-vPortugalsku.html):
To by naštartovalo ďalšiu pridanú hodnotu spočívajúcu v rozvoji lokálnej ekonomiky. Experti na projekt Tamera tvrdia, že týmto projektom sa rieší až 80% ekonomických problémov. Tieto možnosti vyššie spomínaná princíp protipovodňovej ochrany prostredníctvom regulácie potoka nevytvára.
Riešením protipovodňovej ochrany revitalizáciou krajiny sa ušetria finančné prostriedky nielen obce a štátu, ale i Európskej únie. Z ušetrených peňazí sa môže financovať ďalších 7 projektov v susedných obciach. Týmto počinom sa vytvorí 240 pracovných príležitostí na tri roky v regióne, kde je problém získať akúkoľvek prácu. Zabezpečí sa tým prevencia pred povodňami a vytvoria sa zásoby vodných zdrojov v regióne, ktoré naštartujú jeho ekonomickú prosperitu - zatraktívnenie prostredia prispeje k rozvojovému potenciálu obce. Dosiahne sa tiež významný príspevok k prevencii pred zmenou klímy.
Kto porušuje zákon?
Takáto predstava riešenia prevencie pred povodňami pre konzervatívnych vodohospodárov je ťažko stráviteľná. Zrejme preto sa snažia cez Brusel o zastavenie vládneho Programu revitalizácie krajiny. Údajne pre nedodržiavanie predpisov Európskej únie. Podľa odporcov sú projekty revitalizácie krajiny realizované v rozpore s európskou legislatívou, lebo neboli posudzované podľa zákona č. 24 o posudzovaní vplyvu investície na životné prostredie. Všetci však dobre vedia, že Program revitalizácie krajiny vznikol v reakcii na katastrofálne povodne v roku 2010, a že civilná ochrana obyvateľstva pred živelnými pohromami má najvyššiu prioritu, čo je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky i Európskej únie.
Kritikom programu revitalizácie krajiny pripomínam, že pri všetkých projektoch regulácie vodných tokov Úrady životného prostredia rozhodli, že sa projekty nebudú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Je investovaných 77 miliónov eur z Operačného programu životné prostredie na protipovodňovú ochranu, kde podmienkou získania finančnej podpory je uplatnenie zákona č. 24 o posudzovaní vplyvu na životné prostredie. V prípade Programu revitalizácie krajiny boli finančné zdroje z Európskeho sociálneho fondu vo výške 18 miliónov eur použité na vytváranie pracovných príležitostí pri údržbe a obnove poškodených častí krajiny. Na vytváranie pracovných príležitostí sa žiadna povinnosť zákona č. 24 nevzťahuje.
Ako ďalej
Vnímam to tak, že v snahe zastaviť jeden z najambicióznejších projektov novodobej histórie Slovenska sa niekto podujal zneužiť Brusel v duchu slovenských tradícií, aby Slovensko sa naďalej utápalo v rizikovom prostredí živelných pohrôm, neistoty i ekomického úpadku, čo je nie náhoda, ale recidíva. Navyše, byť inovatívnym príkladom pre iných, to sa v našich podmienkach tiež nenosí. Mali by sme byť viac zodpovední v starostlivosti o krajinu a nesťažovať sa do Bruselu ako mali chlapci. Sťažovať sa do Bruselu je prejav lokajstva a nezodpovedného prístupu za svoj život, prírodu i hospodárstvo.
