Ak sa hlbšie zamyslíme nad prírodným reťazením energií na planéte Zem pochopíme, že Tálesov žiak sa mýlil. Bez vody nemôže vyrásť biomasa a bez biomasy nemôže byť oheň. Takže spojenie vody a jej protikladu - ohňa je v dreve. Voda štartuje proces fotosyntézy, cez ktorú sa viaže energia Slnka a uhlík CO2 a vyrastie nový život, napríklad strom. Vyschnutý strom je zdrojom ohňa. Tiež v spojení vody, energie Slnka a uhlíka vzniká všetko živé na planéte Zem. Celý rastlinný a živočíšny svet, na vrchole ktorého údajne stojí človek, je reťazením života cez vodu na princípe: „voda si a vo vodu sa obrátiš".
Aký je to však paradox, keď existencia súčasnej civilizácie, úpenlivo a tvrdohlavo vyháňa sladkú vodu z kontinentov do mora a mení ju na slanú. Robíme to podobným štýlom, ako pyšné a hrdé kultúry ba i civilizácie, na konci ktorých bola vyschnutá krajina bez života. Stihneme si my ešte pred tragickým koncom uvedomiť, že iba na nás záleží, či zastaneme a zmeníme hodnotovú orientáciu z vyháňania dažďovej vody do mora na jej zadržiavanie v prostredí, kde žijeme? Dnes je deň Zeme, tak skúsme aspoň na chvíľu porozmýšľať nad zmyslom života, kde sme boli, kde sme a kde smerujeme.
