Čo voda spojila, človek nerozdeľuj!
Otázkou je, či existuje riešenie, ktoré dokáže udržateľne „napájať" rastúcu populáciu. Áno! Existuje a mohlo by spoľahlivo fungovať aj pri globálnej populácii na úrovni 20 i viac miliárd jedincov na planéte Zem. Treba však zmeniť civilizačné správanie a začať využívať princíp obnovy vody v malých vodných cykloch a tým ozdravovať klímu, predchádzať povodniam i suchu. Civilizačné správanie znamená, že to čo dostávame od Boha zadarmo (dážď), mali by sme Bohu vrátiť (výpar). Nuž, ale keď my tvrdohlavo rigolujeme dažďovú vodu do mora, aby sa jej čo najmenej Bohu vrátilo. Zmena civilizačného správania je umožňovať dažďovej vode vsakovať do pôdy, aby pôda zarodila a prostredníctvom výparu vracať vodu Bohu. Je to jednoduché perpetum mobile, ktoré môže spoľahlivo fungovať večne. Na to, aby sa tak stalo, je najvyšší čas mobilizovať inštitúcie verejného sektora pre permanentnú obnovu vody v malých vodných cykloch A v tom spočíva integrovaná ochrana vôd i holistický charakter poznania významu malého vodného cyklu v živote všetkého živého na planéte Zem.
Zodpovednosť správcov povodí
Pochopenie základov obehu vody v prírode je pomerne jednoduchá vec, ktorá je presne opísateľná a kvantifikovateľná. Adaptácia tohto poznatku pre politické rozhodnutia si však vyžaduje zásadné kvalitatívne a systémové prehodnotenie doteraz izolovaných verejných politík na integrované politiky vodného manažmentu krajiny. Pre správcov povodí vzniká príležitosť prehodnotiť manažment spravovaných vodných útvarov a infraštruktúry v území s dôrazom na prevenciu. Len vtedy je možné zabezpečiť permanentný dostatok pre všetkých a všade.
Zodpovednosť vzdelávacích inštitúcií
Vzdelávacie inštitúcie by mali zahrnúť poznatky o permanentnej obnove vody v malých vodných cykloch do učebných osnov, systému školskej výchovy a celoživotného vzdelávania a vzdelávanie prepájať s potrebami praxe. Štúdium o vode by sa malo stať prioritou vo vzdelávaní na univerzitách, so všetkými aspektmi vedeckých, výskumných a najmä študijných programov. Prečo? Nuž stačí sa zamyslieť nad tým, že z vody rastie všetko a v systéme vzdelávania voda je zatiaľ na konci.
Zodpovednosť miest a obcí
Mestá a obce sú kľúčovým partnerom pre praktické zavedenie nového prístupu k vode a implementáciu potrebných technických, biotechnických a hospodárskych opatrení v území. Mestá a obce najviac znášajú následky povodní, sucha a klimatických zmien, ktoré zhoršujú ich konkurencieschopnosť. Mali by sa prioritne hlásiť k obnove vodného režimu vlastného územia, ako východiska hospodárskeho rozvoja svojich sídiel. V praxi môžu uplatňovať nástroje, ktoré posilnia vododržnosť území, znižovanie vodnej erózie pôdy, rozvoj lokálnej ekonomiky na báze vody Susediace sídla, združenia miest a obcí, ako aj regióny môžu vytvoriť a koordinovať spoločný systém integrovanej ochrany povodí. Táto spolupráca môže byť v podobe „samosprávy povodí".
Zodpovednosť vládnej politiky
Podstatou opatrení, ktoré treba prijať na národnej úrovni, je vykonanie štrukturálnej reformy vodohospodárskych a hospodárskych politík (vrátane poľnohospodárskej a lesníckej politiky), ktoré ovplyvňujú odtokové pomery v území. Nová vodná politika by sa mala zamerať na zlepšenie vodnej bilancie. Štát by mal vytvárať podmienky a rámce pre systémovú integráciu doteraz izolovaných sektorových politík týkajúcich sa vody a súvisiacu harmonizáciu dotačných politík. Komplexný prístup k vode si vyžaduje prijímanie novej generácie zákonov vrátane prijatia zákona o ochrane a obnove malého vodného cyklu v krajine, ktorý nevyhnutne potrebuje zaviesť do praxe posudzovanie vplyvov investičnej činnosti na vodnú bilanciu územia.
Zodpovednosť medzinárodných inštitúcií
Spoločenstvá štátov (Európska únia) a globálne inštitúcie (OSN) potrebujú uplatniť svoju autoritu a pri ochrane a zadržiavaní dažďovej vody v krajine. Tak ako sa OSN dokázala zaktivizovať pri podpore výskumu zmien klímy vo vzťahu ku skleníkovým plynom (IPPC) a ku konkrétnym krokom v rámci implementácie záverov tohto výskumu (Kjótsky protokol), podobne je treba postupovať aj vo vzťahu k potrebe obnovy malých vodných cyklov pre ozdravovanie klímy. Aktualizácia rozvojovej pomoci krajín či spoločenstiev štátov rozvojovým krajinám potrebuje rozšíriť o túto novú dimenziu. Je potrebné doplniť do agendy udržateľného rozvoja (Agenda 21) realizáciu systémových plošných opatrení na zvýšenie vodozádržnej schopnosti povodí a plošných protieróznych opatrení. Obnova malého vodného cyklu a integrovaný manažment vodných zdrojov v povodiach sa musí stať novým pilierom poľnohospodárskej, lesníckej a vodohospodárskej praxe, politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka.