Keď som ho 2. januára 2002 našiel v našej vtedajšej kancelárii Občianskeho združenia Ľudia a voda na Pražskej ulici v Košiciach na zemi rozbitý, znepokojilo ma to - čakali nás predsa parlamentné voľby (ako vždy u nás, veľmi dôležité). Kľúč som zlepil a podobne dopadli aj voľby - mali sme doslova zlepenú demokraciu, ktorá nás mala uchrániť pred úpadkom demokracie. Bolo to síce oveľa lepšie, ako návrat pred rok 1998, ale už tu boli príznaky hašterivosti, animozity medzi ľuďmi až nenávisti - jednoducho úpadku občianskej demokracie.
Veľmi ma tiež znepokojilo, keď sa pred časom začal z nášho symbolického Kľúča strácať Váš podpis a od minulého roka ho už takmer nebolo vidieť - zrejme preto, lebo ste sa podpísali atramentovým perom. Dôkazy, že ste popri iných osobnostiach podpísali náš Kľúč k demokracii aj Vy, sú už iba na historických fotografiách.
Dnes, v týchto dňoch, to už vnímam tak, že Váš podpis na našom symbolickom kľúči nás opustil spolu s Vami.
Chcem sa Vám, vážený pán prezident, poďakovať za silné posolstvá, ktoré nás občanov mobilizovali pri budovaní a ochrane demokracie v Československu. Nesmelé krôčiky k demokracii sme robili aj my na východe Československa - v tej časti federácie, ktorá bola pupočnou šnúrou prepojená s našim hlavným mestom Praha.
Naše nesmelé krôčiky vyústili do jednej z najúspešnejších občianskych kampaní v našej novodobej histórii - k zastaveniu výstavby priehrady Tichý Potok v panenských Levočských vrchoch na východnom Slovensku. Na symbolický Kľúč k demokracii, ktorý ľudový rezbár z obce Torysky na Hornej Toryse na oslavu „nášho víťazstva" vystrúhal 4.4.1997, ste pridali svoj podpis aj Vy - v Bratislave 7.11.1998. Stalo sa tak po ďalšej úspešnej občianskej kampani OK´98, ktorá nás, našťastie, dokázala zbaviť mečiarizmu. Svoj podpis ste pridali k podpisom amerického prezidenta Billa Clintona či britského premiéra Tonyho Blaira na znak veľkého priateľstva s občanmi Slovenska, ktorí v tejto etape boja za zachovanie demokracie na Slovensku dokázali prejaviť občiansku odvahu, solidárnosť a vzájomnú podporu.
Pán prezident, náplňou môjho života je voda a snaha porozumieť zákonitostiam jej existencie. Vo svojom zdanlivo nekonečnom kolobehu v známom prírodnom cykle doslova znamená život. Samozrejme, voda je najdôležitejšou súčasťou aj ľudských organizmov a po našej smrti nás opúšťa, aby sa zapojila do ďalšieho cyklu života. Najnovšie výskumy o vode dokonca tvrdia, že voda dokáže mať aj svoju formu pamäte. Verím preto, pán prezident, že vo Vašom prípade sa voda vracia do kolobehu života aj so zakódovanou pamäťou na Vás a Vaše myšlienky a životné postoje.
Chcem preto vysloviť presvedčenie, pán prezident, že myšlienky a postoje, ktorými ste nás ovplyvňovali, ostávajú medzi nami a budú nás naďalej mobilizovať k pravde i láske, ktorá tak či tak musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.
Sľubujem Vám, že sa naďalej budem snažiť spájať čriepky pozitívnej občianskej energie, aby som svojou troškou prispel k budovaniu hodnôt takej občianskej spoločnosti, o ktorú ste sa po celý svoj život usilovali.
Pán prezident, verím v ďalšie Vaše pozitívne posolstvá. Čakám na kvapky Vášho dažďa, čakám na Vaše snehové vločky.
V Košiciach na Štedrý deň.
S úctou
