Pred 14-timi rokmi Jarovnice mali jej až priveľa. Jarovnice vtedy ohrozila tragická povodňová vlna, v ktorej sa utopilo 49 detí. Od vtedy z povodia Svinky odtieklo veľa vody aj veľa rozprávok sa ľuďom nahovorilo, aj sa zainvestovalo do protipovodňovej ochrany v povodí. Bohužiaľ jednosmernej. Zo zregulovaných potokoch odteká viac vody a menej jej ostáva v území. To, že sme susedovi poslali povodňovú vlnu na hlavu sme si už zvykli. Nevadí nám to.
Vytriezvenie by malo nastať keď je sucho, lebo v obciach, z ktorých sme vodu vyhnali, niet jej. A tak pri hasení požiaru potrebujeme vodu od spodných susedov dovážať. Akýto paradox. Stačilo by vo svojej obci vytvoriť podmienky, aby viac dažďovej vody ostalo pre hasenie potenciálneho požiaru. Na potvoru požiar zvyčajne vzniká keď je sucho. Vtedy v potokoch tečie málo vody, ako ukazujú fotky skanalizovanej Svinky v obci Uzovské Pekľany.


Nuž ale na Slovensku sa rozmýšľa po cigánsky vo vodohospodárskom priemysle. Že nevieme, čo znamená? Tak si pripomeňme. Keď máme v chotári hojno vody, tak sa jej čo najrýchlejšie zbavujeme a zajtra máme sucho. Pokiaľ si dobre spomínam, tak na reguláciu potokov v povodí Svinky sa preinvestovalo po tragických povodniach v Renčišove, Uzovských Pekľanoch i v Jarovniciach viac ako 150 mil. Sk (5 mil. eur).
Nuž veru tak. Vodohospodárske riešenia na rozhraní tisícročí nemajú ani náznak komplexnosti a preto zlyhávajú. Potrebujeme to zmeniť. Stačí, ak požiarnici ako účastníci konania pri investíciách do protipovodňovej ochrany budú trvať na vybudovaní minimálne jednej protipožiarnej nádrži v obci. Znížili by sa im náklady na dopravu vody i početnosť techniky pri hasení požiaru a aj riziková nervozita požiarnikov by klesla. Navyše požiarnici by prispeli k prevencii pred povodňami, ako o tom rozprával terajší minister vnútra v rodnej obci svojich rodičov (Kečkovce, okres Svidník) na predvolebnom mítingu. Na potvoru sa zachovalo video z mítingu, aby sa na to nezabudlo?
Lenže vodohospodárski páni sa tak ľahko nevzdajú. Prečo? Lebo stavať jednu priehradu na Tichom Potoku za 322 mil. eur je lepší kšeft, ako zrealizovať revitalizačný projekt v každej obci na Slovensku za tie isté peniaze a vytvoriť vodozádržné opatrenia s objemom po 30.000 m3 aj s protipožiarnymi nádržami za 120.000 eur pre jednu obec. Mali by sme tak na Slovensku minimálne 2800 vybudovaných protipožiarnych nádrží i opravenú poškodenú krajinu s celkovým vodozádržným objemom viac ako 80 mil. m3. To odpovedá objemu viac ako trom vodným nádržiam typu Tichý Potok. To, že by sa na Slovensku vytvorilo viac ako 30.000 pracovných príležitostí je už len okrajová záležitosť. Len v samotných Jarovniciach čaká na príležitosť revitalizovať krajinu minimálne 200 rómov. Pripomínam, že z toho sa nedá kradnúť.