Jednou z priorít Nórskeho finančného mechanizmu je zrealizovať projekty prispôsobenia sa zmene klímy v rizikových oblastiach Slovenska za 14 miliónov eur. Na príklade modelových riešení v rizikových oblastiach sa mala ukázať cesta, ako zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj v meniacej sa klíme. 3,8 milióna eur sa malo investovať do projektu pod názvom „Prosperujúci Zemplín". V jeho rámci sa mala realizovať regenerácia poškodenej krajiny Sobraneckého okresu a to vytvorením nového vodného zdroja pre Zemplínsku Šíravu - aby sa zlepšila kvalita vôd v nádrži a zároveň posilnila preventívna ochrana pred povodňami celého okresu Sobrance i Dolného Zemplína.
Správca programu (Úrad vlády) rozšíril teritoriálne i inštitucionálne podmienky implementácie projektu bez súhlasu Nórov po nástupe vlády Roberta Fica. Teritoriálne tým, že o realizáciu projektu sa mohli uchádzať všetky samosprávy na východ od Slanských vrchov a Čergova, ktoré mali súhlas správcu vodných tokov. Projekty mohli predkladať aj správcovia vodných tokov, teda tí, ktorí dávali súhlas samosprávam. Vznikli až kuriózne situácie, keď Slovenský vodohospodársky podnik nedal podporu projektu zo samosprávy preto, lebo sám predkladal projekt. Obce aj tak našli spôsob a získali podporu na svoje projekty od Štátnych lesov, teda od správcu drobných vodných tokov. Správca programu, teda Úrad vlády, však po predložení projektov vyvíjal na Štátne lesy nátlak, aby od projektov odstúpil.
Napokon sa do výzvy prihlásili 4 projekty. Tri predložili samosprávy a jeden Štátny vodohospodársky podnik. Dva projekty boli predložené skupinami obcí a jeden jednou obcou. Skupina ôsmich obcí povodia Ondavky (Humenský okres) predložila projekt vybudovania viac ako 200 tisíc m3 vodozádržných opatrení za 2,1 milióna eur. Druhý projekt predložila skupina šiestich obcí z okresu Sobrance s ambíciou vybudovať cca 100 tisíc m3 vodozádržných opatrení za 1,35 milióna eur. Projekt obce Nižná Polianka z Bardejovského okresu (Horný Šariš) za 2,6 milióna eur mal ambíciu vybudovať v katastri svojej obce 65 tisíc m3 vodozádržných opatrení. Štátny vodohospodársky podnik predložil projekt na rekonštrukciu čerpacích staníc na Východoslovenskej nížine za cca 3,8 milióna eur. Ten je však v rozpore s cieľom spomínanej výzvy.
Projekt z Ondavky bol vylúčený, lebo partnerom projektu bolo MVO Ľudia a voda a jej štatutár (moja osoba) mal byť v konflikte záujmov. V čase pôsobenia na Úrade vlády som pomáhal pripravovať projekt pre Nórsky finančný mechanizmus a údajne som sa zvýhodnil. To, že Úrad vlády bez mojej účasti rozšíril oprávnené územie mimo regiónu Zemplínskej Šíravy a teda sa mohli prihlásiť aj obce z povodia Ondavky, už dnes nikoho nezaujíma.
Víťazom sa napokon stal projekt Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý ide rekonštruovať čerpacie stanice, aby dokonal proces vysušovania Východoslovenskej nížiny. Podporu dostal aj projekt obce Nižná Polianka. Projekt obcí zo Sobraneckého okresu skončil tretí a teda bez finančnej podpory. Obec Nižná Polianka zo Šariša s partnermi projektu Združením miest a obcí (ZMOS) a Nadáciou pre ochranu biodiverzity Karpát zo Stakčína, chce ukazovať cestu k možnej prosperite na Zemplíne. Projekt rekonštrukcie čerpacích staníc na Východoslovenskej nížine, kde sa dlhodobo šíri sucho, Slovenským vodohospodárskym podnikom už ani nekomentujem. Je to ďalší smutný príbeh úpadku vodného hospodárstva na Slovensku.
Ako je možné, že správca programu - teda Úrad vlády - podporuje vysušovanie Východoslovenskej nížiny i desaťkrát drahšie vodozádržné opatrenia, ako sa budovali za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej? Schválenie projektu na vybudovanie jedného metra kubického vodozádržných opatrení za 40 eur môže mať dva dôvody. Prvým je spomínaná úžera, v tomto prípade za aktívnej účasti Združenia miest a obcí Slovenska. Druhý je ešte smutnejší. Realizáciou projektu potvrdiť, že budovanie lacných vodozádržných opatrení za predchádzajúcej vlády bolo nezmyslom, čo sa vodohospodárska loby neúspešne snaží dokázať od spustenia programu revitalizácie krajiny. Pripomínam, že toto sa deje za tichej asistencie Nórov. Zvláštne. Údajne u Nórov platí nulová tolerancia ku korupcii.
