Starosta obce má však hlavu v smútku. Keď sa vrátil z Anglicka a stal sa starostom zdedil dlhy. Obec totiž ťažia dlhy, spôsobené zlým rozhodnutím prechádzajúceho starostu. Ako každý starosta aj on chcel pomôcť obci využitím eurofondov. Výsledok? Podarilo sa mu získať 430 tisíc eur na reguláciu miestneho potoka. Sami posúďte čo sa stalo. Na prvom obrázku je nezregulovaný potok pritekajúci do dediny a potom stovky metrov surovej regulácie, ktorá sa už pomaly rozpadáva. Regulácia končí v tej časti, kde je pôvodná regulácia. Všimnite si zúženie profilu.
Ak zhodnotím, že povodňová vlna preletí vo vyhladenom koryte a pribrzdí sa až na zúženom profile, je reálne vyliatie vody z potoka. Z tohto pohľadu je celkom možné, že najbližšia povodňová vlna spôsobí záplavu. Aké je vlastne vhodné riešenie pre obec? Vytvoriť vodozádržné opatrenia nad obcou, ktoré znížia prítok povodňovej vlny do obce. Obec vlastní kameňolom, okolo sú krásne lesy a lúky s rozlohou katastra 1876 hektárov. Ak by sa investovalo 430 tisíc eur do vodozádržných opatrení, tak ako sa to začalo Vládnym programom revitalizácie krajiny, potom by sa v katastri obce vybudovalo cca 100 tisíc kubíkov vodozádržných opatrení, ktoré by chránili obce pred povodňami a zároveň by vytvorili prítok vody do jazera. Tým by sa vytvoril vodopád, ktorý by ešte viac zatraktívnil prostredie. V obci sa zrealizovalo 10 tisíc kubíkov vodozádržných opatrení.
Neurobilo sa to. Ani nemohlo. Tzv. pomoc eurofondov obciam je nasmerovaná cez nastrčené agentúry. Obec je iba panákom s ťarchou koofinancovania pri využívaní eurofondov. Preto je najvyšší čas v nasledujúcom programovacom období presmerovať eurofondy priamo do obcí na podporu rozvojových impulzov tak, ako sa obecná samospráva niesla plnú zodpovednosť. Koľko to je v prepočte na jedného obyvateľa obce? 831 eur. Obci Beňatina by tak pripadlo takmer 200 tisíc eur. S týmito peniazmi, by si samospráva obce vedela lepšie poradiť, ako nastrčené agentúry. Týmto rozhodnutím zdroje obce by nepožierala veľryba. Pomáhalo by to obci!