Panoráma Jánskej doliny je úchvatná. Pohľad na hrebeň Nízkych Tatier, Ohnište i riečku Štiavnica, dokazuje, že toto vzácne prírodné dedičstvo si treba chrániť ako oko v hlave. Bohužiať tento pocit ostáva len pri panoramatických pohľadoch. Ak sa človek ponorí hlbšie do dolín, stratí všetky ilúzie o našej kultúre chrániť prírodné dedičstvo. Posúdte sami.
Pohľad zo severu na končiare Nízkych Tatier z Jánskej doliny.
Pohľad z juhu na skalnatý masív Ohnište z Jánskej doliny.
Skalné okno na Ohništi
Riečka Štavnica v Jánskej doline, ktorá sa stráca v podzemí ...
... touto časťou koryta tečie voda iba v čase povodní.
... a asi po dvoch kilomentroch vyviera zo zeme
...pod skalnatým masívom Ohnište rozsiahla lúka rozbrázdená eróznymi rýhami po mechanizmoch ...
... ťahanie dreva traktormi z porastov na skládku zjazvuje celú šírku lúky, na ktorých v minulosti rástli krokusy.
... tak som sa vybral na miesta, odkiaľ sa sťahuje drevo do porastov. Dostal som sa na úpätie svahov Ohnišťa. Tu sa začínajú nové jazvy.
... a takto vyzerá novovytvorená jazva, po ktorých vyteká život do údolia...
"Smykom" sťahované drevo z porastu na skládku, derie zem a vytvára novú jazvu na odtekanie tej vody, ktorá v minulosti ostávala v poraste, plodila nový život, vyparovala, zvlhčovala a ochladzovala prostredie.
Ďalšia lokalita odsúdená na vysýchanie zjazvená sťahovaním dreva za traktorom po zemi.
Odlesnený povrch bez protieróznych zábran kladie základy novej jazvy hlbokých eróznych rýh po spádnici. Ak prídu prvé intenzívne dažde, stovky kubíkov zeminy z lokality stečie s vodou do údolia.
Pri odlesňovaní vznikajú približovacie linky, zvážnice i cesty, po ktorých ťažiari sťahujú drevo a vytvárajú hlboké jazvy pre odtok dažďovej vody do Jánskeho údolia.
... v štruktúre odlesnenej plochy je vidieť hlavnú odvoznú cestu, na ktorú sa napájajú drobné približovacie linky. Po týchto jazvách steká aj dažďová voda spolu s dreveným odpadom z ťažby a zerodovanou hlinou ...
Takto vyzerá detail cesty, ktorá je do hĺbky 1 metra vydretá ťahaním dreva mechanizmami. Pri prvom intenzívnom daždi s dažďovou vodou stečú do údolia ďalšie stovky kubíkov zeminy.
Už sa to aj stalo minulý rok. Preto ťažiari dreva nad skládkou dreva vykopali rigol, aby bahno so stekajúcou dažďovou vodou nezaplavovalo skládku dreva, ale odtekalo do najbližšieho jarku. Nenapadlo ich sa zamysliet a odstrániť jazvy priamo v porastoch.
... a tu je skládka čerstvo vyťaženého dreva ...
...určite to drevo nie je kalamitné, lebo pod kôrou nie je žiadny lykožrút. Preto je na mieste otázka, či je ťažba v Národnom parku Nízke Tatry legálna, alebo pod rúškom lykožrutovej kalamity sa bezhlavo ťaží drevo ...
Spevnené lesné cesty s rigolmi pripravené na čo najrýchleší odtok dažďovej vody ...
Kuriózne tomu sú prispôsobené aj odrážky na cestách, ktoré odvádzajú dažďové vody z telesa cesty nie do porastu, ale do rigolu. Tým sa rygol rýchlejšie plní a naberá väčšiu energiu na jeho erodovanie.
Takto vyzerajú nižšie položené zerodované plochy...
... aj s priplávaným drevným odpadom z ťažby...
Ťažbe neodolala ani asi 110 ročná jedľa...
Údolím Jánskej doliny sa tiahne asi 15 km asfaltovej cesty, po ktorej sa odváža, okrem iného aj vyťažené drevo. Súčasťou telesa cesty je aj odvodňovací rigol, ktorý je ošetrený priepustami popod cestu do riečky Štiavnica. Pri extrémnom daždi odtečie z telesa cesty do riečky cca 15.000 m3. Odhadujem, že jazvách z ťažby odtečie ďalších asi 15.000 m3.
Takto sa z lesných i asfaltových ciest Jánskej doliny spláchne ročne viac ako 200.000 m3 tej dažďovej vody, ktorá v minulosti ostávala v doline, prispievala k bujneniu života, výparom ju zvlhčovala a ochladzovala. Tým, že sa menej vody podieľa na živote i výpare, tým údolie stráca na vitalite života, biodiverzity a rýchlejšie sa prehrieva (produkcia tepla do atmosféry vplyvom vysušovania ekosystémov je cca 200 GWh) a to je živnou pôdou pre lesných škodcov a dokonanie lykožrutovej skázy na unikátnom prírodnom dedičstve Jánskej doliny. Experti tvrdia, že je to kôli globálnemu otepľovaniu.
Preto je výzvou pre Urbárske pozemkové spoločenstvo, či bude nevedomo pokračovať v úpadku vlastného majetku.
Tiež je vyzvou pre lídrov Národného parku Nízké Tatry, či už nie je čas vytiahnuť hlavy z piesku a pozrieť sa pravde do očí. V opačnom prípade je treba zrušiť inštitút Národný park Nízke Tatry, lebo mentálne nezvláda ochrániť prírodné dedičstvo pred devastáciou.
