Namiesto podpory zo strany Ministerstva životného prostredia sme dostávali pokuty za dobrovoľnícke aktivity v táboroch Modrej alternatívy. Navyše, verejnosti sa účelovo podsúvalo, že nič dokonalejšie a úžasnejšie ako to, čo vymysleli vodohospodári, neexistuje. Nuž, ale vodný život išiel ďalej a obnažoval kvalitu vodohospodárskych riešení a súčasne testoval samotnú Modrú alternatívu (http://kravcik.blog.sme.sk/c/306439/Potoky-vysychaju-a-Modra-alternativa-oziva.html). Tá napokon prerástla do Vládneho programu revitalizácie krajiny.
Na Slovensku sa za posledných 20 rokov čoraz častejšie striedali extrémy počasia - povodne i sucho. Zažili sme historicky najtragickejšiu povodeň na Svinke, rozsiahle ničivé záplavy v roku 2010, historické sucho, veterné smršte i pribúdajúce lesné požiare. Zažili sme tiež „Pyrrhovo víťazstvo" z výstavby viac ako trojnásobne predraženej výstavby Žilinskej priehrady, či vodárenskej nádrže Turček, ktorá pochovala 400 rokov (!) starý Turčekovský vodovod. Verejnosť vie len málo o nových lacnejších a efektívnejších riešeniach zo sveta. Taktiež nevie a zrejme preto nerozumie tomu, ako sa pri tradičnej regulácii vodných tokov u nás mrhá verejnými zdrojmi, ktoré by boli mnohonásobne zhodnotené priamo vo vodnom hospodárstve alebo v iných sektoroch - ako je školstvo, veda, výskum či zdravotníctvo.
Vedecká, odborná i inžinierska komunita vodohospodárov zostarla nielen vekovo, ale aj odborne. Možno z vlastnej frustrácie, zatrpknutosti či nemohúcnosti, nedokázala ponúknuť inovatívne technologické riešenia pri úprave vodných tokov, pri získavaní vodných zdrojov, pri komplexnom zhodnocovaní vody ako strategického zdroja pre ekonomickú prosperitu, environmentálnu bezpečnosť, sociálnu spravodlivosť a kultúrnu zrelosť komunít, regiónov i štátu.
Takto sme zregulovali Ľubický potok v 60-tych rokoch a takto Svinku v Úzovských Pekľanoch po tragickej povodni v roku 1998 za 2,6 mil. eur...
Takto sme zregulovali Lipanský potok z Norských peňazí a takto dedinský potok v Krásnom Brode za takmer 1,4 mil. eur už v tomto 21. storočí...
...a takto sme minulý rok regulovali bezmenné potoky na streche Európy v Jakubanoch za viac ako 700 tis. eur či v Roztokoch za 5 mil. eur ...
Proste všetky peniaze sa zaliali do betónu i do zeminy a na to, aby mozgy vo vedeckovýskumných ústavoch vyprodukovali inovatívne technologické riešenia, neostal ani cent. Dôkazom tohto trendu je investovaných 94 miliónov eur do betónovej regulácie vodných tokov v predchádzajúcom období a momentálne sa hľadajúci zhotovitelia na zrealizovanie technickej regulácie ďalších desať potokov v desiatich obciach (Nižný Hrabovec, Chminianske Jakubovany, Lutila, Kurov, Lomné, Kľušov, Ďapalovce, Šarišské Čierne, Hrabské, Banské) za 30 miliónov eur.
Možno aj to je dôvod, prečo nepostrehli, že svet ide míľovými krokmi pri presadzovaní integrovaného manažmentu povodí - upúšťa od budovania priehrad a technickej regulácie vodných tokov a viac sa orientuje na vodu v krajine i jej revitalizáciu. Preto si dovoľujem verejnosti dať na známosť, že existuje množstvo technologických vodohospodárskych riešení vo svete, o ktorých naši vodohospodári mlčia. V tomto príspevku ponúkam pohľad na technológie, ktorými regulujú vodné toky v civilizovanom svete. Ponúkam pohľad na našu nielen technologickú, ale aj mentálnu zaostalosť.
Už v 80. rokoch sa vodohospodári vo vyspelých krajinách sveta začali orientovať na úpravu vodných tokov s citlivým ekologickým prístupom a vedci, odborníci, technológovia i inžinieri prinášali nové, k prírode citlivejšie riešenia. Je preto zarážajúce, že „Slovenský vodohospodársky ostrov slobody", za finančnej asistencie úradníkov z Bruselu, sa naďalej orientuje na nezmyslenú technickú kanalizáciu vodných tokov betónom a kameňom.
Napríklad v Nemecku sa rozvinul technologický systém EcoRaster (http://www.ecora.de), ktorý sa používa aj na reguláciu vodných tokov a rigolov, ktorý zabezpečuje vsak dažďovej vody do pôdy i podzemia. Je finančne menej náročný, rýchlejšie a efektívnejšie sa s ním dá pracovať i realizovať veci, ktoré pri kameni a betóne neprichádzajú do úvahy.
EcoRater z plastu, vyplnený hlinou, či kamennou drvou bez poškodenia znesie zaťaženie aj nákladným autom...
Univerzálne využitie EcoRasteru na parkoviskách v akýchkoľvek lokalitách na rovine i vo svahoch umožňuje vsaku dažďovej vody (http://www.youtube.com/watch?v=fTish9BptNU) a tým znížovať povodňové riziká i riziká spojené so suchom a klimatickou zmenou...
Zregulovaný priečný profil rokyta priepustným EcoRasterom ukotvený železnou pozinkovanou armatúrou stabilizuje svahy koryta a umožňuje vode presakovať z koryta do podzemia pri povodňových stavoch i z podzemia do koryta v období sucha...
Do svahu ukotvený EcoRaster zregulovaného rigola zasypaný hlinou do roka a dňa zarastie...
...cez oka EcoRasteru prerastie tráva a zakorení v svahu, čím sa celý svah stabilizuje.
Kto by to povedal, že svahy tohto potoka sú zregulované EcoRasterom...
Preto úpenlivo i urgentne presviedčam, prosím i žiadam starostov i verejných činiteľov, ak potrebujete ozaj regulovať potok v intraviláne obce, trvajte u vodohospodárov aspoň na tom, aby brehy potoka ostali zelené. Tie budú iba vtedy, ak potok bude zregulovaný napríklad technológiou EcoRaster. EcoRaster tiež môžete použiť na vaše parkoviská a iné verejné priestory, ktoré potrebujete spevniť a stabilizovať, aby ste neposielali svoju dažďovú vodu susednému starostovi na hlavu. Keď už pre nič iné, tak to urobte aspoň pre ušetrenie poplatku za odkanalizovanie dažďovej vody pre svoju obec.
