Na fyzike sme sa učili, že voda je termoregulátor, ktorá spomaľuje ochladzovanie i otepľovanie. Samozrejme musí v prostredí byť. Ak tam nie je, prostredie sa rýchlo ohrieva i ochladzuje. To sa týka akejkoľvek úrovni. Od mikro po makro prostredie času i priestoru. Najlepším príkladom vplyvu neexistencie vody v prostredí je púšť. V priebehu jedného dňa teplota v púšti klesne zo 40 stupňovej horúčavy na bod mrazu. Ak by bola voda v krajine, rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou by bol asi tak 10 stupňov.
To isté platí aj pre ročné sezóny. Ak Slnko stráca svoju intenzitu, teda putuje k zimnému slnovratu, vo vysušenej krajine na severnej pologuli klesajú teploty rýchlejšie ako v tej, v ktorej je dostatok vody. A naopak. Ak Slnko sa blíži k letnému slnovratu, teda je vyššie na oblohe, teploty sa dramatický menia z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je vytvorené sucho a z toho dôvodu väčšia produkcia citeľného tepla do atmosféry. Druhý dôvod je intenzita slnečného žiarenia. Možno si všímame, alebo máme pocit, že slnečné žiarenie je intenzívnejšie oproti minulosti. Je to pravda.
Vysvetlenie zvýšenej intenzity Slnka je treba hľadať v tenšej vrstve atmosféry, cez ktorú prechádzajú lúče Slnka na planétu Zem. Ako je to možné, že máme tenšiu vrstvu atmosféry, keď vedci celého sveta nás presviedčajú, že sa v atmosfére zvyšuje koncentrácia skleníkových plynov CO2 v atmosfére a údajne z toho vzniká klimatická zmena? Tí istí vedci vo svojich vedeckých teóriách o klimatickej zmene vychádzali z predpokladu, že stav vody v atmosfére je nemenný. Toto je fatálny omyl a dáva to klimaskeptikom zbraň do rúk, že klimatická zmena neexistuje. V čom pochybili vedci? Bilancia vody v atmosfére sa mení v závislosti na výpare a ten sa bohužiaľ mení a výrazne. Ak vysušíte akúkoľvek časť zemského povrchu, znižujete výpar. Celosvetovo ročne sa premení viac ako 120.000 km2 lesov na poľnohospodársku krajinu a tým sa znižuje výpar a ročný pokles produkcie skleníkových plynov H20 do atmosféry o viac ako 10 mld. ton.
To isté platí aj s pečatením zemského povrchu. Ročne pribúda viac ako 55.000 km2 zastrešených, zaasfaltovaných a odkanalizovaných plôch, čím sa s týchto plôch voda nevyparuje, ale odteká najbližším kanálom do rieky. Tým sa produkcia skleníkových plynov H20 do atmosféry znižuje cca okolo 10 mld. ton ročne. Ak takýto dramatický proces pretvárania zemských povrchov a znižovania produkcie skleníkových plynov H20 do atmosféry trvá 50 rokov, potom je nespochybniteľné, že po 50-tich rokoch takého sa ročne zníži produkcia skleníkových plynov do atmosféry o 1000 mld. ton. Ak je to tak, potom v atmosfére sa zníži vrstva vody o cca 0,7 mm a za 50 rokov je to vrstva 35 mm vody v ochrannom obale atmosféry. Ak si vedci myslia, že je to zanedbateľné, tak im odporúčam spraviť si vedecký experiment rozdielu teploty v skleníku na streche bez vody a so strechou, na ktorej je vrstva 35 mm vody. Rozdiel teplôt v skleníkoch bude zásadný.
Vráťme k tomu, čo som chcel týmto článkom povedať. Jar a jeseň prestávajú existovať, lebo tá voda, ktorá sa v minulosti prirodzene vyparovala do atmosféry a zmierňovala prehrievanie zemského povrchu i intenzitu slnečného žiarenia, je teraz uskladnená v oceáne. Za posledných 100 rokov stúpli hladiny oceánov o cca 100 mm. Ak by sa táto voda nachádzala v atmosfére a teda v malých vodných cykloch, intenzita slnečného žiarenia by bola nižšia a zároveň by sa krajina tak rýchlo neprehrievala i neochladzovala. A mali by sme aj jarné i jesenné počasie i menšie výkyvy počasia. Ale nemáme, lebo vedci nás donekonečna krmia nezmyslami a tak máme pocit, že nie sme zodpovední za to, čo sa deje s počasím.
Dnes je Svetový deň vody a tento rok je medzinárodný rok vodnej spolupráce. O tom rozhodlo Valné zhromaždenie OSN. Tak porozmýšľajme, ako zdravým sedliackym rozumom prispejeme k spolupráci na ochrane vody.
