Slnečná energia dopadajúca na povrch planéty štartuje procesy mobility vody medzi zemou a nebom. Fyzikálne platí, že na výpare jedného litra vody sa podieľa cca 0,7 KWh energie Slnka. Tomu sa hovorí latentné teplo výparu. Je to vlastne práca vynaložená na premenu vody na paru. Ak ten jeden liter vody, teda 1 mm v krajine nie je, slnečná energia sa nespotrebuje na výpare vody. Preto sa uvoľnuje do prostredia a prehrieva ho. V priloženej schémy je to fyzikálne vysvetelné.
To znamená, že s ubúdaním vody z krajny narastá produkcia tepla do atmosféry. Ak sme isté prostredie dlhodobo vysušovali, vieme určiť koľko to produkuje tepla do atmosféry. Stred Spojených štátov amerických bol posledné storočie značne pretvorený a vysušený. Pri skromnom odhade tu sa znižila bilancia vody minimálne o 200 mm. Ak bolo poškodených a vysušených jeden milión štvorcových kilometrov o spomínaných 200 mm, potom sa tu ročne produkuje minimálne 140 mil. GWh citeľného tepla. Koľko je to energie? Nuž je to len nejaká 4.000-ročná produkcia energie vo všetkých elektrárňach na Slovensku! Ak si niekto myslí, že toto každoročné množstvo vyprodukovaného tepla do atmosféry neprinesie dramatické zmeny v počasí, tak je v hlbokom omyle. Výsledkom dohto degeneratívneho procesu vysušovania krajiny je dlhodobé sucho i katastrofálne povodne. Tomu sa hovorí časová a priestorová zmena rozdelenia zrážok. A príčina? Poškodzovanie a následné vysušovanie krajiny. Nasledujúci graf túto degradáciu popisuje.
So znižovaním vsaku dažďovej vody do pôdy sa znižuje výpar, ubúdajú zrážky a otvárajú sa nožnice pre extrémy v počasí. To je tá žltá vlnovka.
No teraz sa prenesme na Slovensko. Už aj laikom na Slovensku je zrejme, že s počasím niečo nie je v poriadku. Dlhé obdobia bez dažďa, striedajúce extrémne i náhle zmeny počasia až po intenzívne dažde s bleskovými povodňami. Deje sa to preto, lebo z poškodenej poľnohospodársko-urbannej krajiny sa vytratilo veľa vody a tým súvisí produkcia tepla do atmosféry a zmena cirkulačných prúdov v atmosfére. Toto citeľné teplo systémovo vytláča mraky do chladnejších oblastí, kde sa vertikálne nakopia a výsledkom sú intenzívne dažde s následnými bleskovými povodňami.
Prvýkrát Slovensko zažilo skázu bleskovej povodne v roku 1998, kedy sa v pohorí Bachureň vylial mrak a prepláchol údolie riečky Svinka.
Ak sa pozrieme na teritórium Slovenska, tak odborníci síce postrehli, že dochádza k poklesu zrážok v nížinných a nárast zrážok v horských oblastiach, ale nepostrehli príčinu tejto zmeny. Vedomo neakceptujú poznanie tejto zmeny a tvrdohlavo presadzujú projekty, ktoré ešte viac vysušujú Slovensko. Výsledok? Ešte väčšie a extrémnejšie povodne, suchá i klimatické zmeny. Posledný smutný príbeh je rozhodnutie Ministerstva životného prostredia investovať 1,1 mld. eur do regulácie a ohradzovania potokov a zvestovanie voličom Slovenska o tom, že hrádzky skončili. Hrádzky bol len prvý krôčik pre mobilizáciu dlhodobo nezamestnaných, aby sa zadržiavanie vody na Slovensku začalo, aby došlo k zmene vodnej paradigmy. Preto trpezlivo prosím, vysvetľujem. Neponáhľajme sa do pekla. Zadržujme dažďovú vodu tam kde padá. Zbierajme ju do záhrad pri svojich domoch, parkoch i iných do zelených zón, ktoré nevyužívame. Toto nám pomôže zastaviť vysušovanie Slovenska, zmierni napätie aj v spoločnosti, bude viac tolerancie i solidarity medzi ľuďmi. Nedovoľme aby sme vyschli. S vyschnutím krajiny, vysýchame aj my a to sa prejavuje väčšou agresivitou, intoleranciou i xenofóbiou. Prosím, nerobme to!
