Začiatkom 20. storočia rýchlosť stúpania hladín pravdepodobne nepresahovala 1 mm za rok, na konci tohto storočia však výrazne presiahla 1 mm za rok. V súčasnosti dosahuje stúpanie hladín oceánov za rok až 2,4 mm.[1] Logickým vysvetlením stúpania hladín oceánov okrem zvýšeného odtoku z ľadovcov je zvýšenie odtoku vody pevninského neľadovcového pôvodu a jej následného ukladania do oceánov.
Kým odtok z topenia ľadovcov sa prakticky bez námietok prijíma ako vysvetlenie stúpania hladín oceánov, vysvetlenie prostredníctvom úbytku vody z krajiny naráža na obrovské predsudky a mentálny odpor. Pritom nepatrné, sotva pozorovateľné (cca 1 %) zvýšenie ročného odtoku do oceánov (v porovnaní s vyrovnanou bilanciou) prostredníctvom riek, na úkor hladín podzemnej vody, pôdnej vlhkosti a rastu vegetácie, by predstavovalo objem vody, ktorý by za sto rokov zväčšil objem oceánov o 36 146 km³ vody, čo zodpovedá stúpnutiu ich hladín o 10 cm (pri zanedbaní zvýšeného odparovania z hladín oceánov či objemovej expanzie vody vplyvom zvýšenej teploty a ďalších faktorov).
Ďalšie centimetre vody v oceánoch mohli pribudnúť počas kultúrnej histórie ľudstva z vody, o ktorú početné civilizácie pripravili svoje územia - z vody európskeho klimaxového lesa vyrúbaného za posledných tisíc rokov či z vody, ktorá v časoch Rímskej ríše zavlažovala mestá a polia severnej Afriky. Ak niekto popiera, že táto voda je v oceánoch, potom by mal povedať aj to, kde je. Je isté, že vo väčšine prípadov nie je v tom istom množstve na územiach, ktoré človek „civilizoval". Podiel vody ľadovcového a neľadovcového pôvodu na stúpaní hladín oceánov momentálne nepoznáme. Vedecká obec by sa mala zaoberať vodou pevninského neľadovcového pôvodu zvyšujúcou hladiny svetového oceánu o to intenzívnejšie, o čo viac nám v krajine táto voda chýba v porovnaní s vodou z ľadovcov.
Aby sme neostali iba vo všeobecnej rovine, tak sa poďme pozrieť, ako sa podieľajú napríklad dve najväčšie mestá na Slovensku na stúpaní hladín oceánov. Obe mestá majú kanalizačný systém na odvádzanie dažďovej vody zo spevnených a zastrešených plôch. Z urbannej zóny Bratislavy sa ročne odkanalizuje cca 25 mil. m3 a z Košíc cca 15 mil. m3. Zo Slovenska sa ročne odkanalizuje do mora cca 250 mil. m3 tej dažďovej vody, ktorá v minulosti recyklovala medzi nebom a zemou. Pretváraním a poškodzovaním ekosystémov krajiny na Slovensku sme za posledných 50 rokov doslova odpratali do morí viac ako 10 mld. m3. Takže malá krajinka v srdci Európy sa podieľa na stúpaní hladín oceánov 0,03%.
Šľak ma ide trafiť, že tu niekto donekonečna podsúva verejnosti že globálne otepľovanie a teda s tým spojené stúpanie hladín oceánov súvisí so zvyšovaním koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Takže milí Košičania i Bratislavčania vedzte, že aj my prispievame k stúpaniu hladín oceánov nie zvyšovaním skleníkových plynov v atmosfére, ale kanalizovaním dažďovej vody, z ktorej sa rodia všetky zdroje vody pre ľudí, pre prírodu, pre zdravú klímu a ekonomickú prosperitu. A to je ambíciou Košického občianskeho protokolu pre vodu, vegetáciu a klimatickú zmenu[2], ktorý sa čiastočne začal realizovať Programom revitalizácie krajiny[3]
[1] Zdroj: NASA, http://sealevel.jpl.nasa.gov/gallery/presentations/public-presentation/03-GP-science-apps.ppt#19
[2] http://www.ourclimate.eu/ourclimate/newsdetail.aspx?itemid=9f3fc0e3-d5de-47e4-b505-848047195781
[3] http://www.ludiaavoda.sk/data/files/44_kravcik-after-us-the-desert-and-the-deluge.pdf
