Teplota počas prvej svetovej vojny klesla o 0,3C a hladina oceánov poklesla o viac ako 2 cm. Počas 2. svetovej vojny teplota klesla dokonca o viac ako 0,4C a hladiny klesli tiež o takmer 2 cm. Povojnové obdobie (1950 - 75) charakterizuje teplotná stagnácia. Práve v roku 1975 skončila studená vojna, ktorou sa praktický zastavilo testovanie zbraní hromadného ničenia. Na rozdiel od klasickej vojny, hladiny oceánov v období studenej vojny rástli. Od roku 19975 teploty na kontinentoch priam dramatický rastú až do súčasnosti.
Rozvoj civilizácie je známy tým, že sa zemský povrch vyhladzuje, pečatí nepriepustnými vrstvami s masívnym budovaním povrchových i podzemných zberačov na odkanalizovanie aj dažďovej vody. Tento typ rozvojových aktivít zabraňuje vsaku dažďovej vody do pôdy a vysušuje ju. Zvyšovanie odtoku dažďovej vody z kontinentov do morí a oceánoch prispieva k stúpaniu hladín oceánov a na kontinentoch spôsobuje väčšie sucho. Sucho na kontinentoch tiež spôsobuje vyššiu produkciu citeľného tepla do atmosféry, lebo sa utlmuje proces fotosyntézy s menším podielom ukladania slnečnej energie do biomasy i jej spotrebe na výpare vody do atmosféry. Nespotrebovaná slnečná energia doslova „vyfučí" do atmosféry, kde robí šarapatu. Napríklad aj tým, že ovplyvňuje prúdenie vzduchových más, frontálnych systémov i tvorbu zrážok, ich časové i priestorové zmeny. Navyše prehrievané vysušené kontinenty trpia horúčavami s významným poklesom zrážok. Prečo? Nuž z jednoduchého dôvodu. Navýšená odkanalizovaná dažďová voda do mora sa už na kontinenty nevracia a navyše prehriatie kontinentov v letnom období bráni častejšej tvorbe zrážok s malou výdatnosťou. To znásobuje ešte väčšie sucho. Tento rok sa to prejavilo napríklad v Európe i v USA. Paradoxne v tých častiach sveta, ktoré sú najviac rozvinuté.
Vojnové obdobie je zas známe rozrušovaním pečatenia zemského povrchu bombardovaním z lietadiel, hádzaním ručných granátov či delostreleckou paľbou. Jednoducho sa zdrsňuje zemský povrch, čim sa zvyšuje šanca dažďovej vode ostať v jamách i jamkách zdrsneného povrchu a vsiaknuť do pôdy a vypariť sa do atmosféry. Viac vody v krajine zintenzívňuje procesy fotosyntézy a ukladania slnečnej energie do biomasy a jej vyššej spotrebe pri výpare vody do atmosféry. Výsledok? Viac biomasy, viac výparu, častejšia tvorba zrážok s menšou intenzitou a k tomu ešte pokles teploty na kontinentoch a hladín v oceánoch.
Procesy zdrsnenia zemského povrchu sa podieľajú na prinavracaní dažďovej vody do malých vodných cykloch, ovplyvňujú teplotný režim krajiny a zároveň neprispievajú k stúpaniu hladín oceánov. Ak je to tak, potom pokles teploty na kontinentoch i hladín v oceánoch sa môže pomerne rýchlo zmeniť aj mierovou cestou. Preto nemusíme čakať na vojnu, aby to urobila za nás, ale môžeme to urobiť my sami. A bez vojny. Napríklad aj tým, že zlikvidujeme konvenčné zbrane pri zdrsňovaní zemského povrchu vysušených regiónoch bez ľudí a života. Tak by sme namiesto tragédií začali obnovovať život pre človeka, prírodu, potraviny i zdravú klímu. Ak to neurobíme my, urobí to za nás bohužiaľ vojna, ale len taká vojna, ktorá plošne zdrsní zemský povrch.
A čo znamená stagnácia teploty na kontinentoch a stúpanie hladín oceánov v období studenej vojny? Zbrane hromadného ničenia, ktoré pri výbuchu produkujú do vyšších vrstiev atmosféry množstvo prachových častíc, ktoré utlmujú intenzitu slnečného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch môžu na krátko spôsobiť pokles teplôt na kontinentoch, ale určite nezastavia stúpanie hladín oceánov ani vysúšanie kontinentov. Ak by sa v hlavách mocných ľudí tohto sveta rodil takýto morbídny spôsob zlikvidovať veľkú časť populácie na planéte Zem, otvorili by sa brány do pekla aj pre nich. Skôr mocní tohto sveta by mali ponúknuť prácu miliónom biednych a hladujúcich ľudí zdrsňovať krajinu a prinavracať dažďovú vodu do malých vodných cyklov, aby bolo viac fotosyntézy, aby viac slnečnej energie sa konzervovalo v biomase a spotrebovalo pri výpare vody do atmosféry. Tým sa dosiahne pokles teploty na kontinentoch a hladín v oceánoch. Na kontinentoch bude dostatok vody i potravín pre ľudí i celú živočíšnu ríšu a bude zdravá klíma i bezpečný svet aj pre viac ako 10 mld. ľudí.
