Z pohľadu pozorovaného poklesu výdatnosti termálnych vôd sú investície do kúpeľníctva i do budovania nových skleníkov pre pestovanie paradajok veľmi rizikové. Rizikové by investície neboli v prípade, že by sa výdatnosť termálnych vôd nielen stabilizovala, ale aj zvyšovala. Zvyšovať výdatnosť termálnych vôd - to je príliš odvážne tvrdenie. Odvážne je iba za situácie, kedy nechápeme a nepoznáme súvislosti toho, ako sa termálne vody na Hornej Nitre tvoria. Pri dôkladnejšom štúdiu geológie Hornonitrianskej kotliny je možné pochopiť, prečo výdatnosť termálnych prameňov klesá a pokúsiť sa nájsť udržateľné riešenie.
Pôvod Bojnických termálnych vôd
Bojnice ležia na juhovýchodnom úpätí Malej Magury na západnom okraji Prievidzskej kotliny. V starších treťohorách sa terajšie územie Bojníc rozprestieralo na pobreží veľkej morskej zátoky. V mladších treťohorách oddelili sopečné masy túto morskú zátoku od ostatného mora a slanú vodu nahradila voda stekajúca z hôr. Vzniklo jazero, ktoré sa časom zanieslo splaveným materiálom a vzniklo tu rašelinisko. Terajšie územie Bojníc ležalo na okraji tohto rašeliniska, z ktorého neskôr vznikli handlovsko-novácke uhoľné sloje. Pri sopečnej činnosti na konci treťohôr zemskú kôru narušili mnohé hlboké zlomy, z ktorých najväčší sa tiahne pozdĺž západného okraja Prievidzskej kotliny. Na niektorých miestach tohto zlomu vystupujú termálne vody, z ktorých najmohutnejšie a najvýznamnejšie sú v oblasti Bojnických kúpeľov.
Pôvod termálnych vôd na Bojnickom zlome je v zrážkových vodách, ktoré v okolitých horách presakujú do hĺbky viac ako 1500 m, kde sa v horninovom prostredí ohrievajú, mineralizujú a následne pramenia v zlomovej oblasti Bojnických kúpeľov s teplotami 25 až 52 stupňov o sumárnej výdatnosti cca 40 l/s. Činnosťou minerálnych prameňov historický vznikli ložiská travertínov. Hojný výskyt travertínov na celom území Bojníc poukazuje na to, že termálne pramene kedysi vytekali aj na iných miestach a časom, keď sa ich výstupové cesty upchali, pramene zanikali, ich vody si našli inú cestu a vznikali stále nové pramene. Bojnický hrad stojí na veľkej travertínovej kope, ktorá má v sebe hlboký kráter niekdajšieho prameňa. V posledných desaťročiach však výdatnosť prameňov významne klesá.
Zníženie/zvýšenie výdatnosti Bojnických termálnych prameňov
Pôvod termálnych vôd vyvierajúcich v oblasti Bojníc je treba hľadať v infiltračnej oblasti okolitých hôr. Preto výdatnosť i tlakové zmeny v termálnych prameňoch v oblasti Bojníc citlivo reagujú na poškodzovanie ekosystémov v okolitých horách. Ak sa znižuje vsakovanie dažďovej vody v infiltračných oblastiach okolitého horského prostredia, znižuje sa výdatnosť termálnych prameňov. Sú to spojené nádoby. Ak sa okolité horské prostredie poškodzuje, skracuje sa čas zdržania dažďovej vody v poškodených ekosystémoch, obmedzuje sa tvorba termálnych vôd a zvyšuje sa riziko vzniku povodní. To znamená, že výdatnosť termálnych prameňov na Hornej Nitre môžeme zvýšiť, ak posilnime infiltráciu dažďových vôd v poškodených častiach horského prostredia v okolí kotliny, lebo:
1. Revitalizáciou poškodených ekosystémov v infiltračnej zóne zvýšime dobu zdržania dažďových vôd a jej vsakovanie do podložia.
2. Negatívny vplyv časovej a priestorovej zmeny rozdelenia zrážok i rast intenzity zrážkovej činnosti na tvorbu termálnych vôd vplyvom globálnych zmien klímy sa dá obmedziť zvýšenou umelou akumuláciou dažďových vôd v infiltračných oblastiach v horskom prostredí.
3. k poklesu výdatnosti termálnych prameňov na Bojnickom zlome vplyvom ťažby termálnych vôd z banských vrtov nebude dochádzať, ak sa zvýši infiltrácia dažďových vôd v infiltračných kolektoroch termálnych vôd
Pre trvalo udržateľnú ochranu termálnych vôd v Bojnickej výverovej oblasti s požiadavkami ochrany prírodných liečivých vôd v zmysle zákona č. 538/2005 je veľmi aktuálne revitalizovať poškodenú krajinu s cieľom zvýšiť plošný vsak dažďovej vody do transportno-akumulačnej oblasti na posilnenie výdatnosti termálnych vôd. Ak sa toto riešenie prepojí na nevyhnutnú prevenciu pred povodňami a suchom na Hornej Nitre, zásadným spôsobom sa môže oživiť hospodársky rozvoj tohto ťažko skúšaného regiónu. Tým sa môžu eliminovať príčiny konfliktu o termálnu vodu.
Investovať peniaze z verejných zdrojov do živorenia baníckej profesie je neperspektívne a pre baníkov ponižujúce. Oveľa efektívnejšie je uplatniť prístup, ktorý umožní prácu pre baníkov na obnove poškodenej krajiny. Baníci môžu mať prácu, ich profesia získa novú náplň a ekonomika regiónu Hornej Nitry sa môže konvertovať na perspektívnejšie odvetvie. Odhadujem, že na tejto činností by sa mohli podieľať stovky baníkov s využitím ich zručnosti a profesionálnej zdatnosti.
