Takéto suché korytá zrejme môžeme nájsť v takmer každom chotári obce, v ktorej dominuje poškodená lesopoľnohospodárska i urbanna krajina. Na obrázku je suchý potok Dravčanky na hornej Toryse s plochou povodia cca 3.000 ha.
Takéto suché potoky v poškodenej krajine sa vyskytujú vtedy, keď dlhšie neprší. Trend zmeny rozdelenia mesačných úhrnov zrážok v 20. storočí potvrdzuje fenomén vysýchania Slovenska na jeseň, v zime a na jar. V lete prší viac a v ostatných ročných obdobiach menej ako v minulosti. Trend zmeny je neúprosný a signalizuje striedanie ešte extremenejších období bez dažďa s intenzívnym výskytom ťažkých prívalových dažďov.
Ak tento trend bude pokračovať, dožijeme sa ešte extrémnejších prívalových dažďov s katastrofálnymi povodňami a dopracujeme sa ku dramatickým suchám v ostatných ročných obdobiach, ako to znázorňuje diagram rozdelenia zrážok počas roka.
Príčinou tohto trendu je ubúdanie vody v krajine. Jednoducho povedané, keď sa menej vyparí, tak logický aj menej naprší. Menej sa vyparuje z krajiny, ktorá je poškodená a v čase výdatných dažďov menej vody vsiakne do krajiny a viac jej odtečie preč. Samozrejme medzi tým narobí škody počas povodní. Podľa expertných odhadov, poškodením a pretváraním krajiny na Slovensku sa znížili zásoby vodných zdrojov za posledných 60 rokov o viac ako 12 mld. m3. Ide o tú vodu, ktorá sa pomerne rýchlo vymieňala medzi zemským povrchom a atmosférou v malých vodných cykloch.
Pretože zo zdravej krajiny (ľavá strana obrázku dole) málo dažďovej vody odteká a tzv. krátky obeh vody je pomerne intenzívny. To sa prejavuje veľmi častým a nie intenzívnym dažďom. Poznáme to z dažďového pralesa i zo Slovenska z pred niekoľkých desaťročí. Vytvárajú sa dostatočné zásoby vôd v ekosystémov krajiny s málym rizikom vzniku extrémnych povodní. Je intenzívny výpar, ktorý vytvára mraky na oblohe a utlmuje intenzitu slnečného žiarenia s častejším výskytom a menej intenzívnym dažďom.
Z poškodenej krajiny (pravá strana obrázku) odteká viac vody, výpar sa znižuje a výskyt zrážok je zriedkavý. Z vysýchaním krajiny sa uvoľňuje teplo do atmosféry, ktoré ovplyvňuje tvorbu i štruktúru mrakov, časovú i priestorovú distribúciu zrážok. Z toho plynie logická úvaha, že potrebujeme zadržať viac dažďovej vody v krajine, aby sa jej viac vyparilo, aby sa tvorili mraky a častejšie pršalo. Každá kvapka dažďovej vody, ktorá ostane v krajine je príspevkom k novému dažďu.
Znižovanie zásob vody v krajine utlmuje aj procesy fotosyntézy a to znižuje intenzitu ukladania uhlíka do vegetácie. Preto sa zvyšuje koncentrácia skleníkových plynov CO2 v atmosfére. Prečo?Lebo intenzita fotosyntézy je závisla na dostatku vody. S intenzívnejšou fotosyntézou sa uskladňuje viac uhlíka do vegetácie a to podporuje jej rast. V zdravej krajine prebieha intenzívny rast rastlín. To je kľúč nie len ku pravidlenejším dažďom, ale aj ku konzervácii energie Slnka na planéte Zem, ktorú my potom používame či už ako potravinu, resp. energetický zdroj. Ak poškodíme krajinu, tak sa z krajiny stratí voda, utlmí sa fotosyntéza a energia vyfučí do atmosféry a ohreje ju. Z toho teda vyplýva jednoduchý a logický záver. Nie uhlík, ale voda je podstatný problém správania sa obehu vody v krajine.
Takže milí priatelia, každá kvapka dažďovej vody je kľúčom k nášmu prežitiu. Ak zadržíme čo najviac dažďových kvapiek v krajine, máme dostatok zdravých potravín, dostatok energetických zdrojov, máme zdravú klímu, čistú vodu a bezpečné rieky, ktoré nás nebudú ohrozovať. Jednoduché? Áno!
Preto začínajme od kvapiek a nie od riek. Preto historický prežili pyramídy postavené na nohách a nie na hlave. Symbolom prevrátených pyramíd a teda aj hodnôt je budova Slovenského rozhlasu. Môžme hádať čo vydrží dlhšie ako pyramídy v Egypte.
Na Slovensku sa začal realizovať Vládny program revitalizácie krajiny, ktorý umožňuje obciam zvyšovať vododržnosť území vo svojom katastri. Kuriózne je, že jeden zo štátnych podnikov zamestnáva iné štátne organizácie správnymi konaniami, ktorými sa prešetrujú či obce pri výstavbe vododržných opatrení zasiahli do ich "výsostných vôd" a tým porušili zákon. Slovensko chradne a inštitúcie, ktoré nevládzu spravovať zverené prostriedky štátu namiesto toho, aby sa poďakovali obciam za pomoc, že vylepšujú vodnú bilanciu svojích území a tým aj hydrológiu potokov a riek, tak im za to vynadáme a budeme ich vláčiť po súdoch. Nuž žijeme zvláštnu dobu, kedy prestávajú fungovať inštitúty v štáte. V každom prípade musí mať niekto rozum. Potrebujeme obnovovať krajinu a aj my občania sme plne kompetentní za to, nakoľko je naša krajina vitálna a zdravá nie len odovzdaním svojho hlasu vo voľbách, ale aj aktívnym a zodpovedným prístupom k svojmu prostrediu.
