Ako to robia? Nuž jednoducho tak, že sa rozhodli „zneužiť" program adaptácie na klimatickú zmenu na realizáciu projektov zadržiavania dažďovej vody v povodiach. V prvej časti príspevku som ponúkol čitateľom Slovenska skúsenosti z realizácie vodozádržných opatrení pri obnove lesov. Teraz ponúkam ďalšie opatrenia, ktoré sú realizované viac v poľnohospodárskej krajine. Na programe spolupracuje Poľnohospodárska univerzita v Pune. Vo svojom areáli univerzita ponúka vystavené modely rôznych technologických riešení zadržiavania dažďovej vody v krajine a tým dennodenne študentom pripomína, ako je dôležitá voda pri produkcii potravín. Ponúkam prehliadku niektorých modelov technologických riešení.
Hrádzka z pieskových vriec a sypaná hrádzka z kamenných balvanov...
Vegetačné pásy...
Súvislé vrstevnicové priekopy...
Terasy a vrstevnicové valy...
Gabionové a drevené hrádzky...
Absolventi univerzity spolupracujú prostredníctvom organizácie WOTR na realizácii vodozádržných opatrení s farmármi. Výsledkom sú státisíce vodozádržných opatrení vo viac ako 2 tisíc obciach na viac ako 900 tisíc hektároch poškodenej krajiny. Týmto sa poškodená neúrodná pôda dostáva do kondície, ktorá nie len plodí poľnohospodárske produkty, ale naberá na atraktivite, ekologickej hodnote s ekonomickým rastom celého poľnohospodárskeho priemyslu i rozvojom lokálnej ekonomiky. Všetko toto koordinuje mimovládna organizácia, ktorá v Pune zamestnáva 65 ľudí a ďalších viac ako 60 zamestnáva v regiónoch, ktorí poskytujú servis, konzultácie a poradenstvo pre farmárov i pri realizácii vodozádržných opatrení na obnovu poškodenej krajiny i rozvoj lokálnej ekonomiky.
V poľnohospodárskej krajine vznikajú takého štruktúry vodozádržných opatrení (medze, zasiakavacie pásy, zemné valy i jamy), podobné ako počas realizácie Vládneho programu revitalizácie krajiny na Slovensku, ktorý súčasná vláda zastavila, napriek tomu, že Program vlády na súčasné volebné obdobie obsahuje podporu zadržiavanie dažďovej vody v krajine...
Betónové hrádzky sú tiež súčasťou vodozádržných opatrení. Sú zrealizované prevažne na úpätí svahov pred vstupom do poľnohospodárskej krajiny. Túto vybudovala miestna komunita za 110.000 rupií (cca 1600 eur). Podľa koordinátora projektu by to stálo 4-5 násobne viac, ak by to realizovala štátna firma. Ako na Slovensku...
Gabióny, zapustené do zeme vytvárajú vykladaním kameňov do drôtených valov, ktoré sú ukotvené pod samotnými kameňmi...
Murovaním kamenných hrádzi sa vytvárajú nové terasy. Tým sa zmenšuje riziko splachu dažďovej vody, erózie a podporuje to doplňovanie zásob podzemných vôd...
V údoliach v blízkosti komunít vyrastajú studne, ktoré sú doplňované vodami z vodozádržných opatrení v čase monzúnu. Priesaky na stenách studne sú toho dôkazom...
Obnova medzí je súčasťou rozsiahleho programu integrovaného manažmentu povodí. V pozadí tréningové centrum organizácie WOTR...
Z medzinárodného tréningu, ktorý vo štvrtok skončil v tréningovom centre WOTR v povodí vysušenej riečky Dereware nesiem na Slovensko množstvo zaujímavých námetov. Potvrdzujú že Slovensko naštartovaním Programu revitalizácie krajiny sa ubrala správnym smerom a je lídrom integrovaného manažmentu povodí krajín EÚ. Možno že súčasná vláda, ktorá tento program zastavila si teraz uvedomí, že bola zneužitá lobistami, aby peniaze, ktoré vytvárali tisíce pracovných príležitostí pre nezamestnaných v chudobných regiónoch Slovenska a zabezpečovali prevenciu pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou, sa presunuli na financovanie predražených a menej efektívnych projektov.
Ak si myslíte, že problematika je hodná pozornosti, prosím hlasujte za článok "Ako revitalizujú poškodenú krajinu v Indii II" na http://vybrali.sme.sk/novinky/?page=2.
