Pri cestách po svete sa opakovane presviedčam o tom, že stav prírodných zdrojov v krajine je závislý na dostatku vody. Ak bude dostatok prírodných zdrojov, komunity budú prosperovať a budú sa rozvíjať ľudské a technologické zdroje. Čím viac ľudia rozvíjajú technológie na spracovanie prírodných zdrojov, tým viac sa rozvíja biznis. Z toho pramení zisk a tvorba finančných zdrojov. Tie sa zas investujú do šírenia informácií o produktoch - rozvíjajú sa tak aj informačné zdroje. Tým sa končí jeden cyklus prorastovej špirály zeleného rastu, ktorý nekončí, ale rozvíja ďalší cyklus, tak ako schématický je znázornené v následujúcom obrázku.
Prorastový cyklus zeleného rastu mobilizuje voda. Tá je kľúčom k rastu prírodných zdrojov, ktorý následne rozvíja ľudské, technologické, finančné i informačné zdroje. Toto by sme mohli nazvať vodný rotor, aby tomu rozumeli aj technokrati. Čím je viac vody v rotore, tým je proces rozvoja dynamickejší a opačne. Úbytkom vody v rotore procesy rozvoja sa spomaľujú. Prečo? Voda v rotore a teda krajine štartuje procesy fotosyntézy- z hľadiska existencie súčasného života na našej planéte najdôležitejší proces, bez ktorého by život na Zemi neexistoval.
Okrem vody je pre fotosyntézu potrebná aj slnečná energia a uhlík. Uhlík (obsiahnutý najmä v CO2), ktorý je tak strašne nenávidený, lebo údajne on je príčinou klimatickej zmeny. Akosi sa pozabudlo, že čím je fotosyntéza intenzívnejšia, tým viac je uloženého uhlíka v biomase a tú potrebujeme my i celá živočíšna ríša. Ak však ubúda vody v rotore, teda krajinu vysušujeme, utlmujeme aj fotosyntézu a tým aj znížujeme šancu viazať uhlík do biomasy. Menej uhlíka sa ukladá do vegetácie a viac ho ostáva v atmosfére. Navyše utlmovaním fotosyntézy sa znížuje možnosť ukladania slnečnej energie do biomasy. Tak ako uhlík. Nespotrebovaná slnečná energia sa nepodieľa na fotosyntéze, teda na raste vegetácie, lebo chýba voda v rotore a preto sa uvoľňuje do atmosféry a prehrieva ju. To je celá pravda o klimatickej zmene a nie táraniny o zlom uhlíku.
Čím je viac vody v krajine, tým je viac prírodných zdrojov, viac potravín, rozvíjajú sa ľudské, technologické zdroje, rastie finančný kapitál a šíria sa informácie o prosperite, ktoré následne ešte viac priťahujú ďalší biznis. S tým rastie finančný kapitál a prosperita. Ak ekosystémy vysychajú, ubúdajú prírodné zdroje, ľudské i technologické zdroje degenerujú, finančný kapitál klesá a nastáva kríza. Tým sa utlmuje informačný záujem o prostredie, čo ešte viac obmedzuje rast finančného kapitálu. Niekto tomu hovorí finančná kríza, niekto hospodárska, niekto energetická, niekto klimatická. Ja si dovolím nahlas hovoriť, že to je kríza duchovná. Civilizácia je tak zamilovaná do peňazí, že si nevšímla, ako rýchlo sa vyprazdňuje vodný rotor. To je tak zložité pochopiť? Vedátorom, odborníkom i politikom platených z naších daní to nič nehovorí?
Od čias nástupu priemyselnej revolúcie sa však krajina permanentne vysušuje. Máme stále akýsi problém pochopiť, že permanetný výskyt dažďa súvisí s permanentným výparom a ten bude iba vtedy, ked budeme doplňať vodný rotor zadržiavaním dažďdovej vody v krjaine. V súčasnosti je už vodný rotor tak vysúšený, že to ohrozuje ekonomický rozvoj, sociálnu stabilitu a environmentálnu bezpečnosť. Z toho rastie hospodársky úpadok i rozpad sociálnych štruktúr. Dôkaz tohto úpadku môžeme v Európe vidieť najviac na jej juhu - vo vysušenom Grécku, Španielsku a na Cypre. Tí majú šancu obnoviť svoje hospodárstvo iba masovou revitalizáciou krajiny. Majú armádu nezamestnaných, tak môžu dať ľuďom prácu pri oprave poškodenej a vysušenej krajiny, aby dokázala viac dažďovej vody zadržať. Kto si to teda skôr uvedomí, ten má skôr šancu prinavrátiť sa na cestu environmentálnej bezpečnosti a následnej ekonomickej prosperity i sociálnej stability.
Prístup, ktorý predvádzajú ministri súčasnej vlády na Slovensku, je len ponáhľaním sa na ceste k úpadku. Vážení páni politici a analytici, nie nalievanie betónu do krajiny zabezpečí prorastové procesy a rozvoj ekonomiky, ale nevylievanie dažďovej vody z krajiny. Čím viac dažďovej vody ostáne plošne v krajine, tým bude dynamickejší vodný rotor. Tým bude vyrovnanejší dostatok vody v krajine, bude zabezpečená väčšia prosperita. Ako to možno dosiahnuť? Jednoducho - akákoľvek investícia nesmie spôsobovať priamy úbytok dažďovej vody z krajiny.
Ak si myslíte, že téma je hodná pozornosti, prosím hlasujte za článok "Ako vrátiť Slovensko na cestu ekonomickej prosperity" na http://vybrali.sme.sk/novinky/.
