Podceňuje sa vplyv pribúdania nových poškodených častí ekosystémov na vodný režim už vystavaných priehrad. V povodiach priehrad pribúdajú každým rokom ďalšie lesné i poľnohospodárske cesty, ktoré dopravujú do priehrad nie len dažďovú vodu ale s ňou aj množstvo zeminy, bioodpadu i komunálneho odpadu. Pribúdajúce zrigolované spevnené plochy v intravilánoch miest a obcí zvyšujú intenzitu zbierania komunálneho odpadu z intravilánov obcí do priehrad. Exemplárnym príkladom nedoriešených vodohospodárskych súvislostí je priehrada Ružín nad Košicami, v ktorej sa akumuluje všetok odpad z celého povodia Hornádu. S neblahým dedičstvom splachovania ťažkých kovov z priemyselnej činnosti na Spiši tvorí Ružínska priehrada najnebezpečnejšiu časovanú bombu v celej strednej Európe. Preto v dnešnej dobe je vrcholne nekultúrne uvažovať o výstavbe nových priehrad bez revitalizácie a obnovy poškodených vodozberných častí povodí už vybudovaných vodných nádrží.
Na Slovensku bolo vybudovaných viac ako 60 priehrad so stálym vodozádržným objemom takmer 3 mld. m3. Na priehradách je približne 10% rezerva na manipuláciu s povodňovými prietokmi, čo je cca 300 mil. m3. Z toho vyplýva, že na protipovodňovú ochranu ide 10% z nákladov akejkoľvek priehrady. Pre lepšie pochopenie uvediem príklad efektívnosti investície protipovodňovej ochrany na plánovanej priehrade Tichý Potok.
Stály navrhovaný objem priehrady Tichý Potok je 24 mil. m3. Retenčná povodňová rezerva je 2,4 mil. m3. Priehrada má stáť 330 mil. eur. Retenčný priestor nádrže dokáže sploštiť povodňový prietok o 28 m3/s na jeden deň. Sploštiť povodňový prietok o 28 m3/s na jeden deň za 33 mil. eur je príliš veľký luxus. Na to, aby sme vyriešili protipovodňovú ochranu na rieke Torysa, potrebovali by sme po profil Tichý Potok sploštiť povodňový prietok o viac ako 100 m3/s. Toto je možné dosiahnuť iba v prípade, ak by sa vytvoril retenčný priestor s objemom viac ako 8 mil. m3. A to je možné dosiahnuť diverzifikovaným systémom budovania vodozádržných opatrení v poškodených častiach krajiny hornej Torysy za 33 mil. eur. Toto riešenie by zároveň posilnilo výdatnosť prameňov na Hornej Toryse o viac ako 500 litrov sekundových.
Riekou Torysa by tiekla aj počas povodní čistejšia voda a nie plná sedimentov, ktorá zabíja ryby. Proste bol by to raj aj pre rybárov. Pripomínam, že týmto by sa v oblasti Hornej Torysy vytvorilo viac ako 1000 pracovných príležitostí pre dlhodobo nezamestnaných. V oblasti Levočských vrchov by sa obnovila zdevastovaná príroda, posilnila biodiverzita a toto územie by sa stalo vyhľadávaným turistickým rajom pre vidiecky turizmus.
A čo s ušetrenými peniazmi z plánovanej priehrady Tichý Potok? Tie by sa mohli využiť na revitalizáciu nie len celého povodia riek Torysy a Hornádu, ale aj na revitalizáciu vodnej nádrže Ružín. Ružínskej priehrade by sa obnovili jej pôvodné vodohospodárske funkcie a obnovil by sa turistický a rekreačný potenciál nádrže a navyše by sa zlepšili prevádzkové podmienky na priehrade až tak, že pod ňou by významne poklesli riziká povodní. Aj pre Košice. Týmto riešením by sa zároveň vytvorilo viac ako 10.000 pracovných príležitostí na východe Slovenska. Nerozumiem, prečo sa to nedá realizovať v čase ekonomickej krízy. Niekto stále podsúva verejnosti predražené provizórne riešenia. Hádam už stačilo srandy!
Ak sa stotožňujete s článkom, môžete hlasovať tu: http://vybrali.sme.sk/c/Bez-revitalizacie-krajiny-su-priehrady-casovanymi-bombami-odpadu
