Ak je v krajine dostatok vody, energia Slnka spôsobí jej výpar. Bežne sa môže v lete za jeden deň vypariť až 10 mm, samozrejme z tých častí krajiny, kde je dostatok vody. Tej je zväčša dostatok v lesnej krajine, kde funguje intenzívny výpar vegetáciou. Preto reálny výpar v lese dosahuje takmer potenciálne možný výpar. Z poľnohospodársko-urbannej prehriatej a vysušenej krajiny sa reálne vyparí počas dňa niekoľko násobne menej, ak dlhšie nepršalo. Prečo? Lebo v pretvorenej poľnohospodársko-urbannej krajine je menej zásob vody ako v lese, lebo tej sme sa zbavili keď pršalo.
Odhadujem, že reálny výpar z poľnohospodárskej krajiny môže dosahovať často aj menej ako 2 mm, keď dlhšie nepršalo. V urbannej krajine (spevnená krajina zakrytá asfaltom, strechami, betónom) denný výpar klesá až na nulu. Na Slovensku je cca 50% (25.000 km2) poľnohospodárskej krajiny a takmer 5% urbannej krajiny (2.500 km2). Za týchto okolností v horúcom lete poľnohospodárska krajina produkuje do atmosféry viac ako 170.000 GWh a urbanna krajina viac ako 17.000 GWh tepla premenou solárnej energie na citeľné teplo, lebo energia zo Slnka sa nemôže spotrebovať na výpare vody do atmosféry. Denná produkcia tepla do atmosféry z vysušenej krajiny tak môže dosiahnuť aj viac ako 190.000 GWh, čo je viac ako 1900-násobok dennej produkcie všetkých elektrárni na Slovensku. To znamená, že tak ako krajina sa vysušuje počas predlžujúcich periód bez dažďa, rastie prehrievanie atmosféry prevažne nad poľnohospodárskou urbannou krajinou a to zrejme spôsobuje chaos v atmosfére.
Ochranu prírody máme postavenú na sektorovom princípe. To v praxi znamená, že jednu časť krajiny chránime úplne a inú úplne poškodzujeme. Preto ekosystémy s dostatkom vody produkujú do atmosféry vodu a človekom pretvorené ekosystémy s nedostatkom vody do atmosféry produkujú teplo.
Chladnejší vzduch nad horským prostredím, a teplejší vzduch nad poľnohospodársko-urbannou vysušenou krajinou zrejme v atmosfére spôsobuje dramatické mixovanie prehriatych a chladnejších vzduchových más, ktoré sa prejavujú napríklad vodnými stenami, aký zažili Košičania minulý štvrtok (viď Búrka s krupami pustošila v Košiciach). Ak je to tak, a ak budeme predlžovať vysušovanie krajiny, budeme do atmosféry produkovať ešte viac tepla a tým spôsobíme ešte väčší chaos v atmosfére. Možno až taký, ako to vidíme vo forme tragických hurikánov z USA (viď Tornáda si v USA vyžádala 350 oběti od hurikánu Katrina).
Z toho vyplýva jednoduché riešenie, ktoré otvára príležitosť predchádzať výskyt extrémnych porúch v atmosfére. Mať viac vody v krajine, znamená viac solárnej energie spotrebovanej na výpare vody z krajiny. Tým sa menej citeľného tepla bude produkovať do atmosféry a z toho vyplývajúci menší chaos v atmosfére. Mať viac vody v krajine je možné dosiahnuť zvyšovaním vodozdržnosti krajiny a revitalizáciou poškodených častí krajiny a čo prispieva k prevencii pred povodňami a suchom. Preto treba dažďovú vodu zadržiavať aj v poľnohospodárskej i urbannej krajine a ochladzovať prostredie, tam kde pestujeme potraviny a tam, kde žijeme.
Poľnohospodársku krajinu je treba viac diverzifikovať a štrukturovane meniť v rámci pozemkovej reformy. V urbannej krajine je možná príležitosť pestovať napríklad vodnú architektúru prostredníctvom dažďových záhrad (viď 2011 – Rok dažďových záhrad). To je fenoménom Vládneho programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí, ktorý sa masovo začal realizovať na Slovensku. Takže ak sa zrealizuje celý program, potom Slovensko bude krajinou s menším výskytom povodní, súch, klimatickej zmeny i menšími extrémami počasia.
