Ďalší chorý nápad v ochrane ľudstva pred klimatickou zmenou

Vedci už roky rozprávajú o tom, akými zásahmi by mohli planéte pomôcť pred klimatickou zmenou. Kým však väčšie vedecké výskumy stále neprebehli, niektoré krajiny už experimentujú s pokusmi, ako ovplyvňovať počasie. Najnovšia správa Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) hovorí o pokusoch ovplyvňovania klímy prostredníctvom umelých mrakov (http://tech.sme.sk/c/6960429/vedci-hovoria-o-geoinzinierstve-a-zasahoch-do-planety.html). Žiaľ správa IPCC vôbec nediagnostikuje prečo prirodzené mraky miznú, ale sa zaoberá priamo tvorbou umelých mrakov. Údajne preto, aby sme svet zachránili pred globálnou klimatickou zmenou. Choré!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Hovorí sa, že za všetkým treba hľadať peniaze a asi je to tak aj v tomto prípade. Prečo? Lebo prirodzené „vyrábanie" mrakov je zadarmo a na umelom vyrábaní mrakov sa dá zakšeftovať. Bohužiaľ aj pokaziť. Tisíce vedcov po svete sa točí okolo témy globálna klimatická zmena. Nepostrehli však, že mraky sa tvoria tam, kde sa voda z krajiny vyparuje. Je to tak ťažké pochopiť? Ak systémovo vyháňame dažďovú vodu z pevniny do oceánov a obmedzujeme jej výpar, prečo si myslíme, že je lepšie namiesto prinavrátenia vody do krajiny s podporou jej výparu a tvorby prirodzených mrakov vyrábať umelé mraky?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď už tí vedci sa presúvajú lietadlami na „dôležité" konferencie na záchranu klímy, mohli by si aspoň všimnúť rozdiel formovania mrakov nad oceánom i nad pevninou, hlavne v letnom období. Nad oceánom sa bežne tiahne súvislá vrstva mračien s rovnakou hrúbkou. Na kontinentom sú mraky diverzifikované horizontálne i vertikálne. Z lietadla často vidieť masívne ťažké mraky, ktoré sa striedajú s teritóriami oblohy bez mrakov. Prečo je to tak? Zo zemského povrchu kontinentov sa vyparuje voda len z tých teritórií, kde je voda. Najintenzívnejší výpar vody je z lesov a najmenší z púšti. Uvažovali naši renomovaní vedci nad tým, prečo je vzácnosťou stretnúť mrak nad púšťou?

SkryťVypnúť reklamu

Po svete pribúdajú nové a nové vysušené, ľudskou činnosťou pretvorené oblasti, tak aj šanca na vytvorenie mrakov v týchto oblastiach sa zmenšuje. A stačilo by tak málo. Zastavením vysušovania zemského povrchu, zvýšime šancu tvorby prirodzených mrakov. Aby sme nelietali po svete a naháňali mraky, stačí porozmýšľať, kedy sme mali na Slovensku bezdažďové obdobia. Pokiaľ si dobre pamätám, tak za posledných 5 rokov boli minimálne tri rekordné dlhé obdobia bez dažďa (jar 2009, jeseň 2011, jeseň 2012). Tento rok už ani nehovorím. Takže hor sa milí priatelia, prekazme geoinžinierom, aby pod zámienkou záchrany ľudstva pred hroziacou klimatickou zmenou nepokazili v globálnom ekosystéme planéty Zem ešte viac ako je únosné. Viac zadržanej vody v krajine znamená, že sa jej viac vyparí. Ak sa jej viac bude vyparovať, budú sa mraky na oblohe objavovať častejšie a bude aj ozdravená klíma bez potreby vyrábať kadejaké ďalšie „umeliny". Málo je umelín na zemi? Už sa derieme aj do atmosféry?

Michal Kravčík

Michal Kravčík

Bloger 
  • Počet článkov:  633
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík:  PovodneHladujúci potrebujú voduKlimatická zmenaVODA zrkadlo kultúryhttp://s07.flagcounter.com/morNová vodná paradigmaKošiceSpoločnosťhttp://moje.hnonline.sk/blog/4

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

764 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu