Jeden kubický meter vody pri jej výpare spotrebuje 700 KWh energie Slnka. Dostatok vody v krajine znamená spotrebovanie veľkého množstva energie Slnka na výpare. Ak sme spomínaný kubík vody odkanalizovali, energia Slnka sa nespotrebuje na výpare, ale ohreje prostredie. Toto je jednoduchý fyzikálny jav, ktorý funguje od čias, odkedy na planéte Zem je voda. Podmienky pre vodu v ekosystémoch však človek mení a fest. Dochádza k vysušovaniu krajiny. Tým sa menej a menej energie Slnka spotrebuje na výpare vody, preto táto energia prehrieva prostredie a mení klímu.
Prečo? Lebo každým rokom na kontinentoch planéty Zem zapečatíme a odkanalizuje viac ako 50.000 km2 zemského povrchu. Za posledných 20 rokov sme zapečatili a odkanalizovali viac ako 1.000.000 km2. Ak z týchto plôch ročne odkanalizujeme čo len 200 mm dažďovej vody, znamená to, že 200 mld. m3 vody sa nevyparí do atmosféry, ale odtečie do mora. Preto sa energia Slnka nemôže spotrebovať na výpare vody, ale prehrieva prostredie, v ktorom žijeme. A výsledok? Zmena klímy na lokálnej, regionálnej i globálnej úrovni. Odkanalizovanie 200 mld. m3 dažďovej vody zároveň znamená zvýšenú produkciu tepla do atmosféry o výkone 140 mld. GWh. Ak si niekto z odborníkov myslí, že to nerobí šarapatu v atmosfére v podobe extrémov počasia, tak je ideologický šarlatán a nie odborník.
A ešte jeden dôležitý biofyzikálny jav. Voda v krajine znamená aj fotosyntézu. Na fotosyntézu potrebujeme okrem vody aj Slnko a toľko nenávidené CO2. Tak ako bez vody, ani bez Slnka, ale ani bez uhlíka nebude fotosyntéza. Softvérom fotosyntézy je voda. Vďaka nej sa ukladá uhlík do vegetácie i všetkých potravín, ktoré my k životu potrebujeme. Ak z krajiny vodu odkanalizujeme, prostredie vysušíme, znížime produkciu biomasy a výsledok? Zvýšená koncentrácia uhlíka v atmosfére. Takže zvýšená koncentrácia CO2 v atmosfére je sprievodným javom zmeny klímy a nie jej príčinou! Z tohto pohľadu samit OSN vo Varšave skončí fiaskom, ako všetky predchádzajúce.
