Vybudovanie rozsiahlych rigolov, kanálikov i kanálov na odvádzanie dažďových vôd z pretvorenej krajiny, z dopravnej infraštruktúry lesnej, poľnej i urbannej krajiny, znižuje sa schopnosť zadržiavať dažďovú vodu v ekosystémoch. Tým sa znižuje množstvo vody v malých vodných cykloch na kontinentoch. To je aj pravdepodobná príčina, prečo dochádza nie len k vysušovaniu prameňov, potokov, riek i celých povodí, ale aj k ubúdaniu zrážok na kontinentoch i k jej nerovnomernému rozdeleniu v čase a priestore.
Zmeny rozdelenia zrážok v čase sa prejavujú dlhodobými suchom i dramatickými prívalmi dažďa. Zmeny rozdelenia zrážok v priestore sa prejavujú ubúdaním zrážok v spriemyselnenej poľnohospodársko-urbannej prevažne nížinnej krajiny a pribúdanie zrážok v lesnej, prevažne horskej krajine. Človek v samotnej podstate svojej existencie spriemyselňuje zemský povrch, čím spôsobuje vysušovanie nie len povodí, ale aj celého vodného cyklu. Vodu však potrebuje pre svoju existenciu a preto vymýšľa náhradné a finančne náročné riešenia, ktoré príroda robila zadarmo. Táto ľudská snaha je však márna a nedokáže zabezpečiť toľko vody pre človeka, potraviny, prírodu a klímu, koľko zabezpečuje prirodzený kolobeh vody.
Človek je príliš malý tvor na to, aby dokázal zabrániť provizórnymi riešeniami vysýchaniu prameňov, potokov, riek i celých povodí, ubúdaniu zrážok na kontinentoch i jej nerovnomernému rozdeleniu v čase a priestore. Dokáže to však urobiť za predpokladu, že pri pretváraní svojho prostredia nechá dažďovú vodu v prostredí kde žije. Ak si toto človek neuvedomí, tak mu žiadne geoinžinierske ambície nepomôžu pred hrozbou globálnej nerovnováhy, ktorá súvisí s premenou sladkej vody na slanú a stúpaním hladín oceánov.
