Tam, kde sa viac vody vyparí, tam je vzduch vlhkejší i chladnejší. Takto je aj s tvorbou mrakov. Najväčšie kopy mrakov sa objavujú nad lesami, menej nad poľnohospodárskou krajinou a najmenej nad mestom, či nad púšťou. Samozrejme, že medzi jednotlivými priestormi na oblohe dochádza k premiešavaniu vzduchových más. V princípe sa dá povedať, že hustota mrakov na oblohe je zrkadlovým obrazom hustoty vegetácie na zemskom povrchu. Logický z toho vyplýva, že dlhodobo najmenej mrakov sa objavuje v púštnych oblastiach. Prečo to tak je? Súvisí to s poklesom výparu a zvýšenou produkciou tepla z vysušenej krajiny do atmosféry. Prečo? Lebo obmedzovanie výparu vody z pôdy a vegetácie zvyšuje produkciu citeľného tepla do atmosféry.
Tiež si treba uvedomiť, že mraky na oblohe sa rodia za podmienky, že z krajiny sa voda vyparuje. Na to, aby sa voda z krajiny vyparila, potrebujeme ju v krajine mať. A tu je to kameň úrazu, ktorý je pre laikov i pre niektorých odborníkov ťažko zrozumiteľný. Práve od nich často počujeme, že poruchy v počasí, ako sú dramatické zmeny tlakov v atmosfére, hurikány, tornáda, intenzívne lejaky, dlhé obdobia bez dažďa sú výsledkom globálnej klimatickej zmeny, resp. globálneho otepľovania. Je to fatálny omyl. Všetky tieto symptómy dramatických zmien počasia, extrémne prívaly vody za veľmi krátky čas i dlhodobé sucha bez dažďa, sú výsledkom zvýšenej produkcie tepla do atmosféry z vysušených oblastí na pevnine, ktoré menia intenzitu prúdenia vzduchových más v atmosfére.
Vieme veľmi dobré globálne i v jednotlivých štátoch zrátať, koľko lesov bolo premenených na poľnohospodársku krajinu. Vieme tiež veľmi dobre globálne, kontinentálne, národne i lokálne zrátať , koľko poľnohospodárskej krajiny sa zastavalo. Vieme veľmi dobre zrátať, koľko vody sa ročne odkanalizuje do najbližšieho potoka i mora. Vieme veľmi dobre globálne, kontinentálne, národne i lokálne zrátať, koľko nových dopravných koridorov pribudlo a odkanalizovalo sa. Vieme veľmi dobre zrátať, o koľko sa zvýši odtok a zníži výpar premenou lesa na poľnohospodársku krajinu, či premenou poľnohospodárskej krajiny na zastavané územia.
Potom nechápem, ako je možné, že odborníci na globálnu klimatickú zmenu prijali úzus, že množstvo vody v atmosfére je nemenné, keď zrátať koľko vody sa stratí z kontinentov a pribudne v oceánoch nie je zložitý proces. Prezradím im. Z laických a údajne neodborných analýz sa zo Slovenska stratí v priemere 250 mil. m3 vody a z kontinentov cca 760 mld. m3 vody. To isté množstvo vody pribudne v oceánoch. V prepočte na plochu oceánov je to 2,1 mm! Že nám ročne stúpajú hladiny oceánov o 2 až tri milimetre a že sme to prisúdili roztápajúcim ľadovcom? Nuž čo, zviditeľňovať procesy globálneho otepľovania prostredníctvom padajúcich kusov ľadu z ľadovcových riek do mora s polárnym medveďom na plávajúcej kryhe ľadu, je predsa len viac dramatické, ako neviditeľný proces vysušovania kontinentov a rozpad malých vodných cyklov nad nimi.
Že nie je možné popísať súvislosti? Nuž stačí si pripomenúť momentálne dramatické sucho v Kalifornii, ktoré začína ohrozovať jednu z najvyspelejších ekonomík sveta. Príčinou toho, že v Kalifornii už 2 roky poriadne nezapršalo, je zmenšovanie výparu vody z vysušenej krajiny. Podľa predbežných odhadov sa za posledných 50 rokov stratilo nie len z plochy Kalifornie, ale aj z malých vodných cyklov nad ňou viac ako 100 mld. m3. Na plochu Kalifornie je to „len“ nejakých 235 mm vodného stĺpca. Ak Kalifornia nezastaví ubúdanie vody z malých vodných cyklov, sucho u nich prerastie do apokalyptických rozmerov. To isté sa týka aj ostatného sveta.
Tak ako Kalifornia i svet potrebuje systémovo vrátiť stratenú vodu do malých vodných cyklov. Ide cca o 30 mld. m3. Toľko sa jej približne stratilo za posledných 50 rokov. Takéto množstvo stratenej vody dokážu vrátiť vodozádržné opatrenia o objeme cca 700 mld. m3, plošne vybudované v poškodenej krajine. Že na to nemáme peniaze? Pripomínam, že priehrady bez vody v malých vodných cykloch sú nám nanič. Prinavrátenie stratenej vody aj do Kalifornských priehrad je možné iba návratom stratenej vody do malých vodných cyklov a nie budovaním ďalších priehrad. A ozaj, v prepočte na počet obyvateľstva planéty Zem, je to 100 m3 vodozádržných opatrení a to jeden človek dokáže spraviť za jeden týždeň, ak nie za jeden deň!
