Dlhodobo vysušovaná krajina spúšťa špirálu dezertifikácie, t. j. jej premeny krajiny na step, polopúšť alebo púšť. Preto step, púšť i polopúšť treba chápať v kontexte poškodzovania krajiny človekom s deštrukciou malých vodných cyklov, v ktorých recykluje menej vody ako v minulosti. Napríklad prílišné pečatenie zemského povrchu s kanalizovaním dažďovej vody, intenzívne poľnohospodárstvo či neúmerný chov dobytka s nadmerným spásaním vegetácie má dramatický vplyv nie len na degradáciu vegetácie a vysušovanie krajiny, ale aj na zmenu klímy s pokazeným počasím.
Vlhká pôda je schopná prijať viac dažďovej vody, ako vysušená. Ak spadnú intenzívne dažde do presušenej krajiny, vsakovanie vody do pôdy je pomalšie a povrchový odtok rýchlejší. Preto suchá pôda sa správa ako nepriepustný povrch a prispieva k dramatickému stúpaniu hladín v potokoch. Ten istý dážď, ktorý padne do vlhkejšej krajiny, ľahšie absorbuje dažďovú vodu a hladiny v potokoch stúpajú pomalšie.
Povodne, suchá, víchrice a iné extrémne prejavy počasia sú syndrómom pokazenej krajiny, ktorú človek pri jej využívaní poškodzuje. V tomto kontexte treba vnímať aj netypické septembrové dažde. Pripomínam, že tento rok začal neštandardnou extrémne teplou zimou, pokračoval jarným suchom, letnými častými a výdatnými dažďami. Bude zaujímavé aké neštandardné prejavy počasia nás čakajú na jeseň i v ďalšej zime. Nie je to náhodou tak, ako s pokazeným strojom, ktorý prestal fungovať kvôli jednej súčiastke?
Nechcem pokazené počasie, preto robím všetko preto, aby Slovensko nevysychalo. Lebo viem, že pokazené počasie súvisí s odvodňovaním krajiny.
