Nedostatok čerstvej vody mimoriadne obmedzil možnosti získať dostatočné množstvo potravy pre stále rastúcu populáciu, ktorá v tej dobe údajne presahovala 5 mil. Roľníci boli nútení stále viac rozširovať svoje polia na úkor lesa, aby vypestovali viacej fazule a kukurice. Asi v ôsmom storočí vyrúbali obrovskú plochu pralesov. Následkom toho začala pôda erodovať, znížilo sa množstvo vlhkosti vo vzduchu. Výnosy sa začali prudko znižovať. Nepomohli ani úpenlivé prosby vládcov, ktorých úlohou bolo predovšetkým postarať sa o priaznivé počasie.
Na začiatku 9-tého storočia sa množstvo zrážok ešte viac znížilo. „Boh dažďa Chac sa zrejme nahneval", vysvetľovali si mimoriadnu nepriazeň prírody Mayovia. Nedostatok vody a potravy však spôsobili aj oni sami ničením pralesa, čo viedlo k narušeniu malého vodného cyklu na polostrove. Pravidelné obdobie dažďov, ktoré v tejto oblasti pripadá na máj a pri ktorom sa v minulosti vždy naplnili jazerá a zavlažila pôda, prinášalo už minimum vlahy. Kolobeh vody bol narušený, zrážky ubúdali a ak zapršalo tak až príliš.
Život v mestách i na dedinách prestal byť organizovaný a hlavným zmyslom života Mayov sa stalo zohnať vodu a obživu. Civilizácia sa začala rozkladať. Ľudia postupne opustili mestá a z polostrova vydali sa do džungle.
Toto vysvetlenie zániku Mayov je najpravdepodobnejšie zo všetkých, ktoré boli doposiaľ predložené. Na druhej strane je tiež pravda, že je najmenej atraktívne. Záhadou zmiznutia celého národa spojovaná s mimozemšťanmi či Vikingami, bola ďaleko lákavejšia. Navyše nám skaza Mayov až príliš pripomína náš macošský vzťah k prírode pretváraním ekosystémov a vysušovaním krajiny v súčasnosti.
Visí tu otázka, či je možné, že tak mala populácia Mayov, ako populácia maličkého Slovenska, spôsobila rozpad vodného cyklu. Zrejme asi áno, lebo polostrov Yucatan je výbežok do Mexického zálivu a malý obeh vody je silne izolovaný okolitým morom a odlesnením krajiny sa na polostrove znížil výpar. To zvýšilo intenzitu sálavého tepla z polostrova do atmosféry, čo pravdepodobne zintenzívnilo izolovanosť prísunu vlhkého vzduchu z mora na pevninu polostrova. Istým spôsobom je možné polostrov Youcatan brať ako laboratórium vodného cyklu.
Ak sa pozrieme momentálne na teplotný režim Európy, tak najvyššie teploty sú v strednej Európe. Extrémne vysoká teplota a z nej sálavé teplo do atmosféry vo vnútrozemí Európy zrejme bráni prísunu vlhkosti do strednej Európy a následnej tvorbe zrážok. Tento fenomén sa výrazne prejavuje na južnej Morave až po Podunajsko a povodí Tisy až po oblasť Východoslovenskej nížiny. Nižšia vlhkosť ovzdušia logický spôsobuje ubúdanie zrážok, lebo sa nemá čo skondenzovať pri zmene tlakov v atmosfére. Menej vlhkosti v ovzduší je preto, lebo sa menej vody vyparí z krajiny. Unikátnym príkladom tohto javu je práve oblasť Východoslovenskej nížiny, kde sme vybudovali rozsiahle odvodňovacie sústavy na odčerpávanie vnútorných vôd. Ročne ich odčerpáme viac ako 100 mil. m3. O taký istý objem vody ubudli zrážky. Takže dažďová voda zo spevnených plôch vo všetkých obciach mestách na Slovensku nepatrí do kanalizácie, ale do záhrady. Dažďová voda nepatrí do odvodňovacích systémoch, rigoloch a kanáloch, ale do poľnohospodárskej krajiny. Je čas konať, ak nechceme, aby sme dopadli ako Mayovia.
