Takže príčinu vzniku častejších povodní nie len na riečke Roňava by sme mali. Aj keď odborníci nás tvrdohlavo presviedčajú, že krajina je nasýtená vodou a už do pôdy sa viac dažďovej vody nezmestí. Ak by aspoň na chvíľu odišli od simulačných modelov a navštívili terén, zrejme by zažili vedomostný šok. Keďže sú natoľko zaneprázdnení, že nestíhajú, ponúkam vychádzku cez fotoreportáž do spomínaného povodia: (http://kravcik.blog.sme.sk/c/228930/Ako-sa-rodia-povodne.html).
Existuje zrejme ešte ďalšia príčina častejších a extrémnejších povodní. A tou je jednoducho intenzita z neba padajúceho dažďa. Prevláda však všeobecná predstava, že zrodenie dažďa je v rukách najvyššieho a že človek to nemôže ovplyvniť. Tak sa poďme na to pozrieť, či je to tak. Vysvetlenie ponúkam na mraku z predchádzajúcej noci zo satelitnej snímky SHMÚ o 22,00 hodine 3.apríla 2013. Silne koncentrovaný mrak s epicentrom na Slovensko-poľsko-ukrajinskom pomedzí, s hranicou jasnej oblohy na západ od diagonály Belehrad - Budapešť - Trenčín - Ostrava - Varšava a s veľmi hustou oblačnosťou na východ od tejto „frontovej" línie.
Priali by sme si, aby mračná na nebi boli roztiahnuté a viac diverzifikované po celom teritóriu Európy, aby v každom kúte Európy zapršalo po trošku, aby tie potvorské mračná sa nevylievali na jedno miesto. Takýto ideálny stav je však utópiou. Aby všade a rovnomerne pršalo a nevznikali z toho povodne je nereálne. Čo však je reálne, je prinavrátiť formovanie dažďov v teritóriu celej Európy možno na úroveň charakteru zrážok, aké sa vyskytovali napríklad pred 50-timi rokmi. Vtedy viac pršalo napríklad v Španielsku, Taliansku i v Grécku a na Slovensku bol častejší výskyt zrážok a menšej intenzity ako teraz.
Predsa vedci sa už dopracovali k poznaniu, že dochádza k časovej priestorovej zmene rozdelenia zrážok. Vodohospodári, klimatológovia i ďalší „odborníci" však tvrdia, že to klimatická zmena a že je treba sa prispôsobovať zmene klímy. Ja si dovolím nahlas tvrdiť, že to „ne klimatická zmena", ale poškodzovanie krajiny. A že opravou poškodenej krajiny sa opraví aj charakter počasia. Že je v našich rukách i hlavách tak využívať územie, aby nedochádzalo k jeho vysušovaniu.
Preto si myslím, že jediná šanca pokoja i prežitia v mieri celého europanstva je opraviť a začať využívať každý kúsok zeme, role, lesa, stavebného pozemku, aby dažďová voda sa mohla naspäť vyparovať z toho územia, kde padla. Len vtedy je možné ovplyvniť, že teraz vysušené Španielsko, Grécko, či iné vysušené regióny Európy namiesto produkcie tepla do atmosféry budú vyparovať vodu. Tým je väčší predpoklad obmedziť tvorbu masívnych mrakov na oblohe a s tým súvisiaci výskyt extrémnych prívalových dažďov a dramatických povodní. Takže, ak chceme chrániť svoje teritórium pred ničivými búrkami a živelnými pohromami, mali by sme sa chytiť príležitosti ponúknuť partnerom v európskom priestore riešenie, ktoré by už vysušeným štátom prinavrátilo vodu a tým aj prosperitu, a nám by to prispelo k prevencii pred povodňami a tiež pred suchom . Na takýto čin by sme mali mať dostatok odvahy. Či sme na to dozreli, tak o tom nie som istý.
