Vodohospodári si však vtedy povedali, že je to nezmysel a že jediné riešenie pre východ Slovenska je výstavba priehrady a basta. Darmo sme vodohospodárov presviedčali, nech umožnia zrealizovať aspoň pilotný projekt za 5 mil. Sk, ak tomu neveria. Povedali: NIE! A tak rozprávka o jedinom a správnom riešení v súvislosti s Tichým Potokom pokračovala. Na zámer vodohospodárov sa už preinvestovalo viac ako 200 mil. Sk, navyše s mediálnou kampaňou, ktorej cieľom je umlčať akúkoľvek inú alternatívu. Proti sile peňazí sa postavila tvrdohlavosť a presvedčenie ľudí okolo MVO Ľudia a voda. Začali organizovať tábory Modrej alternatívy a od roku 1995 realizovať projekty ekosystémovej obnovy vody v štruktúrach krajiny. Za prvý projekt v Nižných Repašoch MVO Ľudia a voda dostala pokutu 75 tisíc Sk za zásah do drobného vodného toku bez súhlasu vrchnosti. Aktivisti sa o rok neskôr presunuli do katastra obce Tichý potok mimo akéhokoľvek vodného toku a vybrali si vysušenú eróznu ryhu, ktorú začali revitalizovať. Aj za to však dostali pokutu vo výške 10 tisíc Sk. Doteraz nie je jasné, za čo presne.
Od zrealizovania prvých projektov Modrej alternatívy (1995) teda uplynuli už roky. Medzitým odtieklo veľa vody z hornej Torysy a nakopilo sa veľa vodohospodárskych problémov. Vyschlo veľa prameňov i potokov, zažili sme tragické povodne (napríklad Jarovnice 1998) i historické sucho. Zažili sme aj nekompetentné rozhodnutia politikov, ktorí dali garancie na úvery do investovania predražených vodohospodárskych projektov (500 mil. USD) zo zahraničných bánk a ich následné splácanie, ktoré stálo štátny rozpočet 54 mld. Sk. Dožili sme sa aj rozhodnutia Ministerstva životného prostredia, ktoré v roku 1996 rozhodlo nepokračovať v plánoch výstavby priehrady Tichý Potok.
Bohužiaľ, ostalo aj veľa nenávisti voči riešeniu, ktoré mohlo priniesť nové technologické postupy a novú kvalitu do vodného hospodárstva. Nestalo sa. Tvrdý sektorový prístup kompetentných vo vodnom hospodárstve bránil akýmkoľvek inovatívnym riešeniam a výsledok sa dostavil. Úpadok vodohospodárskeho priemyslu nedal na seba dlho čakať. Prehlbovanie krízy sa prejavilo častejším výskytom povodňových rizík i rizík spojených so suchom. Naši vodohospodári nedokážu reflektovať na nové výzvy, ktoré si vyžadujú zapájanie iných sektorov do integrovanej ochrany vodných zdrojov. Tak, ako káže Európska rámcová smernica pre vodu, kde v súčasnosti strácame dych a mentálne sme ostali na úrovni 50. rokov. Navyše, opäť otvárame novú kapitolu výstavby priehrady Tichý Potok. Tentoraz však v čase krízy a už za 322 mil. eur.
Pri všetkých týchto úvahách som sa 22. augusta vybral na hornú Torysu pozrieť, ako po 16. rokoch funguje projekt Modrej alternatívy. Aby som sa presvedčil, či zrealizovaných 87 m3 vodozádržných opatrení dokáže „vyrábať" vodu aj v čase extrémneho sucha a horúčav. Naposledy som tam bol v máji 2009, keď jedna z francúzskych televíznych staníc robila reportáž o tomto projekte. Vtedy sme prišli na hornú Torysu po dvojmesačnom suchu a potôčik tiekol (http://kravcik.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=195324&bk=4210). Bol koniec jarného obdobia a pomerne slušná výdatnosť. Vtedy som odhadoval výdatnosť vzniknutého prameňa na asi 0,03 litra za sekundu (2,5 m3/deň).
Teraz som cestou na hornú Torysu stretával vysušené i takmer suché potoky a potôčiky v Krivanoch, pod Oľšovom i v Toryse. Starostka Tichého Potoka tvrdila, že vo Vyšnom Slavkove potok úplne vyschol vôbec po prvý krát, čo si miestni ľudia pamätajú. Tak som s malou dušičkou šiel do rokliny, či tam vôbec nejaká voda je. Začal som mať pochybnosti, či v takom suchu môže z maličkého projektu s 87 m3 zrealizovaných vodozádržných opatrení (18 hrádzok a 2 jazierka) po 16. rokoch ich zanášania vôbec niečo tiecť.
...vyschnutý Lačnovský potok (plocha povodia cca 3,5 km2) v Krivanoch, ktorý v roku 2010 ohrozoval povodňou obec spolu 5 krát.
...takmer vyschnutý prítok Torysy z údolia obce Oľšov a plochou povodia cca 6 km2.
...vyschnutý potok Dravčanka (plocha povodia cca 25 km2), ktorý pravidelne vysychá už takmer 15 rokov, ak dlhšie neprší.
Projekt Modrá alternatíva sa nachádza pod obcou Tichý Potok a bol zrealizovaný na ploche 0,3 ha v hlbokej eróznej ryhe, cez ktorú dažďové vody stiekli do Torysy pri každej väčšej búrke. V hornej časti projektu boli zrealizované 4 hrádzky vysoké 0,6 m s vodozádržným objemom 7,4 m3.
V hornej časti projektu boli vybudované vodozádržné jamy hĺbky 0,8 m o ploche 70 m2.
Vo viacerých je voda aj v tomto suchu. K hrádzkam vedú zvieracie chodníky, čo je jasným dôkazom, že slúžia aj ako napájadlá.
Drevo na hrádzkach sa postupne rozkladá a vodozádržnú funkciu postupne preberá vegetácia...
... v pôvodne suchej zerodovanej rokline vznikli unikátne ekosystémy. Myslím si, že pre biológov a ekológov je to pastva pre výskum, ako sa môžu obnovovať ekosystémy vplyvom zadržania vody.
V celej rokline je vysoká vlhkosť a príjemný chládok, aj keď mimo nej je spaľujúca horúčava. Na otvorenom priestore bolo 31 C a vo vnútri rokliny 22 C. Jasný dôkaz vplyvu zadržanej vody na mikroklímu. Dá sa o tom pochybovať?...
Posledná hrádzka, tak ako všetky ostatné, je zanesená sedimentmi. Sú to umelo vytvorené nivy s vysokým obsahom vody aj v suchom období...
Na odmeranie výdatnosti prameňa projektu Modrej alternatívy, ktorý vznikol v rokline, som použil plastovú rúrku.
Zbieranie vody do vedra som zaznamenal na video, ktoré trvá 9 minút a 3 sekundy. Za tento čas sa nazbieralo 3,78 litra vody. Za jeden deň je to 601 litrov vody a za rok je to takmer 220 m3. To znamená, že zrealizovaný projekt s objemom 87 m3 dokáže vyrobiť ročne 2,5 násobok vody svojho objemu. Pripomínam, že merania prebiehali po dlhotrvajúcom suchu! Ak je to tak, potom zrealizovanie 10 tisíc m3 v podobných pôdnych a geologických podmienkach by malo ročne vyrobiť 25 tisíc m3 vody a zrealizovanie 10 mil. m3 vodozádržných opatrení by malo ročne vyprodukovať 25 mil. m3 vody, čo odpovedá výdatnosti 792 litrov za sekundu.
Ak by sa zrealizoval objem vodozádržných prvkov na hornej Toryse na úrovni navrhovanej priehrady Tichý Potok (24 mil. m3), potom by Modrá alternatíva vyprodukovala ročne 60 mil. m3, čo je výdatnosť vodného zdroja 1900 sekundových litrov! Priehrada Tichý Potok, ktorá má vyrábať 600 litrov sekundových, má stáť 332 mil. eur. Ak by sa použili všetky peniaze na revitalizáciu „a lá Modrá alternatíva", potom je možné zrealizovať 83 mil. m3 vodozádržných opatrení v celých povodiach Torysy, Popradu i Hornádu (okolo Levočských vrchov) a získalo by sa viac ako 200 mil. m3 vody s výdatnosťou vodného zdroja na úrovni 6500 sekundových litrov, čo je desaťnásobok vodného zdroja navrhovanej priehrady Tichý Potok. Bol by dostatok vody nielen pre potreby obcí a miest na celom východe, ale aj pre priemysel, poľnohospodárstvo a rozvoj lokálnej ekonomiky. Pri realizácii tohto programu by si mohlo nájsť prácu na tri roky odhadom až 11 tisíc ľudí, čo by už malo citeľný vplyv na riešenie problémov zamestnanosti v najzaostalejších oblastiach Slovenska.
Je to také zložité pochopiť? Ako vlastne môžu vodohospodári až takto zneužívať svoj monopol na potláčanie alternatívnych riešení v demokratickom štáte a v 21. storočí?
