Moju ambíciu dostať sa do Malej Lodiny prekazila valiaca voda z Trebejovského kameňolomu, tak som neváhal ísť po stopách pritekajúcej vody.
Jarky i jarčeky silne zakalenej tečúcej vody po ceste ma doviedli až nad samotný kameňolom, kde sa naskytol panoramatický pohľad na vyhlodanú jamu a v nej množstvo jazierok kalnej vody v depresiách.
Na vrchole účelovej cesty kameňolomu s rozsiahlymi kalužami dažďovej vody začínajú svoju púť odtekajúce dažďové kvapky, ktoré nestihajú vsiaknuť do zhutnenej cesty...
... a stekajúca dažďová voda odnáša so sebou drobné častice zeminy.
Cestou dole sa zberná plocha odtekajúcej vody zväčšuje. Začínajú sa tvoriť drobné jarky stekajúcej dažďovej vody, ktorá splachuje hlinu i drobné kamienky z cesty.
Chaotický meandrujúce drobné jarky na ceste,
ktoré sa na vhodných úsekoch koncentrujú a spôsobuje hlboká erózne ryhy.
Po cca 500 m stekajúca dažďová voda vytvára jarok, v ktorom sa kotúľajú kamienky i kamene.
Občas sa dostane prúd vody aj do pricestnej priekopy, v ktorej sa prúd vody zrýchľuje.
a likviduje ich.
Následnej priekopou zrýchlená voda ničí aj teleso cesty.
a tak s vodou, rozomletým asfaltom a vymletou zeminou sa valí stekajúca voda do priestoru objektov kameňolomu...
...a zaplavuje ho.
... a poškodzuje ho.
Zbiehajúce sa jarky z rôznych ciest erodujú cestu.
Pod areálom kameňolomu stekajúca voda sa napokon dostáva do pricestnej priekopy, kde zrýchľuje prúd...
...aby sa na priepuste vyliala naspäť na cestu.
Zrejme voda je slobodnejšia na ceste. Vybudovaný rigol je pre ňu cudzí a tak sa valí dole cestou.
A tak prichádzame do dediny a brodime sa jarkom po ceste.
Až napokon sa dostaneme na cestu, ktorá nás môže doviesť do Malej Lodiny.
Po ceste rozmýšľam, koľko asi tej vody pritieklo z areálu kameňolomu do obce. Odhadom je v areáli kameňolomu asi 3 km ciest, miestami širokých viac ako 10 m. Odhadujem, že spolu so spevnenými plochami areálu prevádzky kameňolomu je cca 4 ha poškodenej plochy. Ak v sobotu dosiahla zrážka 50 mm, z lokality odtieklo cca 2.000 m3 dažďovej vody. Pri 10%-nej hustote sedimentov v stekajúcej vode, odtieklo preč z poškodenej krajiny aj 200 m3 hliny i kameňa.
Tak som sa s veľkou zvedavosťou vybral do Malej Lodiny, aby som zistil rozdiel, ak vôbec existuje, či projekt protipovodňovej prevencie zabránil stekaniu dažďovej vody i sedimentov. Minulý rok počas povodní z lokality stieklo okrem vody aj viac ako 2.000 m3 hliny a štrkov z lesných ciest. A nastal šok. Na lokalite ani náznak po povodni. Mierne zvýšená hladina a málo mútna voda. Vari tu nepršalo? Po ceste do Lodiny množstvo kaluží naznačovalo, že pršalo a výdatne.
Tak sme sa vybrali hore na lokalitu, kde bolo vybudovaných koncom minulého a začiatkom tohto roka 365 drevených hrádzi rôznej kvality i rôznej veľkosti. Ponúkam zopár z nich.
Na najväčšej z nich je vidieť zachýtené veľké množstvo sedimentov a štrkov.
Cesty, po ktorých minulý roky stekali dažďové vody a štrk začínajú zarastať.
a minulý rok boli vydreté eróziou a stekajúcou dažďovou vodou (foto jún 2010).
Okrem bylinnej vegetácie som narátal na zerodovanej ceste viac ako 110 vyklíčených semenáčikov buka lesného priamo na nej a nikto ich tam nesadil. Minulý rok cesta slúžila transportu vody a kameňov počas povodne a teraz plodí život.
Takto vyzerala cesta minulý rok (foto jún 2010)
Aj zerodované cesty osadené hrádzkami zarastajú ...
a sedimentujú! Šokujúco veľmi rýchlo.
Sám som šokovaný z tak rýchlej obnovy. V hlave mi prebleskne telefonát jedného starostu z minulého týždňa, ktorý sa mi posťažoval, ako ho s ironickým úškrnom zosmiešňovania privítali na istom úrade ochrany prírody, keď prišiel na konzultáciu. Rozmýšľam prečo to tak je. Prečo tiež niekto donekonečna omieľa potrebu rôznych povoľovacích rozhodnutí na realizáciu jednoduchých opatrení pri oprave poškodenej krajiny s pozitívnym dopadom na ochranu pred povodňami. Tiež rozmýšľam, ako je možné, že tie isté úrady majú problém zasiahnuť v podobných prípadoch ako je triviálna údržba ciest ako napríklad cesty pri kameňolome. Taktiež rozmýšľam, ako je možné, že na Slovensku neexistuje vedecká podpora ani záujem vedeckých kapacít o sledovanie procesov obnovy poškodenej krajiny.
A tak neveriacky rozmýšľam o o rýchlej obnove poškodenej krajiny, ak jej človek pomáha a porovnávam s tým, čo som videl pred hodinou v Trebejove. Začínam chápať súvislosti, prečo je to také jednoduché. Ak sa poškodené lokality náchylne na odtok a eróziu rozbijú na malé plôšky hrádzkami, vodoholdingami a inými vodozadržnými opatreniami, tak že sa z nich nebude koncentrovať dažďová voda do veľkého prúdu, ako je to vidieť v Trebejove, potom zadržaná dažďová voda, ktorá minulý rok vytvorila nebezpečnú povodeň, teraz plodí nový život a poškodená plocha sa rýchlo obnovuje.
Pripomínam, že počas minuloročných záplav revitalizovaná lokalita transportovala do dediny cca 2.000 m3 štrku, ktoré sa zachytávali v 5-tich drevených hrádzach. Na to aby obec nebola vytopená štrkom, 3 dni ťažili zachytávajúci štrk v hrádzkach a odvážali preč. Teraz sa tieto štrky budú usadzovať rovnomerne v 365 vybudovaných hrádzkach, preto je veľká pravdepodobnosť, že spodne hrádze sa nebudú vôbec zanášať.
Toto je skutočný samovývoj po ktorom túžia ochranári. Snáď to raz pochopia. Starostke obce Malá Lodina p. Fečkovej blahoželám a ostatným starostom radím nedať sa odradiť od podobných projektov.
