Prečo? Nuž preto, lebo v mestskom prostredí dažďovú vodu kanalizujeme a potom sa jej logicky menej vyparí. Namiesto výparu produkujeme do atmosféry len teplo, ktoré mraky vytláča ešte viac do kopcov. Neveríte? Ponúkam dôkaz. Dnes som sa pozrel na satelitné snímky na portáli www.shmu.sk a vybral som štyri z nich v časovom rade od 9-tej do 12-tej hodiny, ktoré jednoznačne potvrdzujú, ako sa mraky rodia nad horami a v nížinách nie je ani mráčik. Priateľ z kanadskej Alberty, kde netrpia až takými horúčavami, mi poslal zopár fotografií, ktoré ukazujú spôsob novej kultúry manažmentu dažďovej vody v urbánnom prostredí. Dažďovú vodu odvádzajú nie do kanálov, ale na trávniky. Cesty bez obrubníkov dovoľujú dažďovej vode stekať do zelených plôch, tam vsakovať a následne sa vyparovať. U nás je to presne naopak. Dažďovú vodu odvádzame z trávnikov na cesty a potom do kanálov.
Satelitná mapa z dnešnej 9-tej hodiny ukazuje zárodky prstenca mrakov presne nad Karpatským oblúkom a úplnbe bez mrakov v oblasti Podunajskej a Východoslovenskej nížiny.
O 10-tej hodine boli už mraky v horách Karpát dobre rozvinuté. V nížinách bez akejkoľvek oblačnosti...
O 11-tej hodine už v Karpatoch aj pršalo, ale v nížinách bez mrakov...
Rozsiahlejšie lejaky sa v karpatských horách začali vyskytovať okolo 12-tej hodiny a na nížinách naďalej bez mrakov. Tieto poznatky nevyvrátiteľne potvrdzujú, že tvorba mrakov a následné dažde sú ovplyvňované ľudskou činnosťou na zemskom povrchu. V horách sa vytvára viac mrakov na oblohe a prší viac ako v minulosti, v nížinách sa vytvára menej mrakov a menej aj prší. Dôvodom je, že ľudská činnosť v nížinách spôsobuje čoraz väčšiu produkciu tepla do atmosféry. Toto teplo intenzívnejšie vytláča mraky do hôr. Včera večer o 20-tej hodine som prichádzal do Košíc od Prešova. Kúsok nad Košicami - na Zelenom dvore - bolo 28 stupňov a v samotnom meste až 32 stupňov.
Aké je riešenie? Jednoducho musíme zmeniť vzťah k dažďovej vode aj v mestskom prostredí. Doteraz kanalizovanú dažďovú vodu treba nechávať v útrobách miest, tak ako to robia napríklad v kanadskej Alberte. Cesty a chodníky treba robiť bez obrubníkov a zelené plochy vytvárať tak, aby dažďová voda mohla stiecť zo spevnených plôch do zelene, tam vsiaknuť a následne sa vypariť.
Zelené plochy osadené nižšie ako okolité asfaltové plochy umožňujú zadržať dažďovú vodu v meste, čím sa zároveň rieši aj prevencia pred povodňami.
Je načase, aby tvorcovia mestského prostredia - architekti, územní plánovači, stavebné úrady, cestári, vodohospodári i politici na rôznej úrovni - pochopili, že pri pretváraní zemského povrchu treba dažďovú vodu nechať tam kde padá alebo ju zbierať do zelených plôch, aby sa tak zvyšoval jej výpar do atmosféry. Ak to dokážeme urobiť a presadiť, tak máme šancu dosiahnuť teplotu mesta v letných horúčavách o 2 až 5 stupňov Celzia nižšiu. To však vyžaduje vyššiu kultúru zodpovednosti za verejné priestory, na ktorú verejní činitelia žiaľ nereflektujú. Príkladom je mesto Košice, ako potvrdzuje posledná fotografia, kde sa viac a viac zahusťuje strechami i asfaltom.
Mimochodom ročne odkanalizujeme viac ako 100 mil. m3 dažďovej vody z intravilánov miest a obcí ročne, tej vody, ktorá mohla by pôsobiť ako klimatizačné zariadenie. Nuž čo, po nás púšť a potopa! Kanalizujme ešte viac, aby nám bolo ešte viac horúco a ešte väčšia potopa nás zasiahla. Možno nás to preberie k zdravému rozumu!
