Satelitná mapa z piatej podvečernej hodiny dnešného dňa ukazuje na výrazný frontálny systém mrakov, tiahnuci od Afriky, cez Belgicko po Škandináviu. Na západ od neho sa tvorila špirála búrlivých mrakov, ktorá sa točila na Britských ostrovoch a spôsobila intenzívne dažde. Na východ od rozsiahleho frontálneho systému sa vytvorilo pásmo vysokého tlaku vzduchu a za ním regionálne husté vrstvy mrakov, ktoré priniesli výdatné sneženie (Srbsko), či hustý dážď (Taliansko). Na rozhraní vzduchových más vznikali „dýzy" intenzívnych prúdov vzduchových más, na ktorých sa preháňali búrlivé vetry (napríklad Čechy).
Čo je príčinou tohto javu? Nuž jednoducho to, že za posledných minimálne 50 rokov sa prehĺbila intenzita vysušovania Európy. Vďaka tomuto vysušovaniu európskeho kontinentu sa zvýšila produkcia tepla do atmosféry, ktorá presahuje 700 mil. GWh ročne. Koľko je to energie? Nuž iba toľko, koľko Slovenské elektrárne dokážu vyprodukovať „len" za 20.000 rokov. Nevieme si to predstaviť? Tak si predstavme napríklad produkciu tepla z odkanalizovaného rodinného domu o ploche 200 m2. Ten dokáže ročne vyprodukovať cca 0,07 GWh tepla do atmosféry, ak sme dažďovú vodu z neho odkanalizovali. Ak by sme dažďovú vodu z domu nechali v záhrade, znížili by sme produkciu tepla do atmosféry o spomínanú hodnotu. Úplne jednoduché. Ak si niekto myslí, že toto produkujúce teplo do atmosféry nemá vplyv na cirkulačné prúdy v atmosfére i formovanie vzduchových más, tak je na veľkom omyle.
Z laického pohľadu by sme si priali, aby občas spŕchlo, alebo zasnežilo a občas svietilo slnko. No uznajte, kto by si to neprial. Na to, aby sa tak stalo, potrebujeme všetci sa usilovne snažiť, aby sme dažďovú vodu nechávali tam, kde padne a aby sa mohla vracať do malých vodných cykloch. To znamená, že každý z nás môže prispieť k zadržiavaniu dažďovej vody vo svojom prostredí. Vtedy je šanca, že prejavy počasia nebudú také dramatické. O to sa snažil aj Vládny program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny, ktorý sa začal realizovať v roku 2010. To, že ho súčasná vláda zastavila, urobila si len medzinárodnú hanbu aj preto, lebo Európska komisia sa rozhodla rozpracovať projekt zadržiavania vody v krajine, ako súčasť preventívnych protipovodňových opatrení. Ak sa bude Európska komisia snažiť na realizácii projektu, je veľká šanca, že do roku 2020 dôjde k zásadnej obnove poškodenej krajiny a tým aj k ozdraveniu klímy i zmierneniu extrémov v počasí.
