Množstvo slnečného žiarenia, ktoré dopadá na zemský povrch, je značne variabilné v čase i priestore. Slnečné žiarenie prichádza na zemský povrch v denných a sezónnych pulzoch.[1] Maximálne hodnoty žiarenia dosahujú až 3 000 kWh na 1 m2 za rok. V miernom pásme v našich zemepisných šírkach predstavuje ročný príkon slnečného žiarenia okolo 1 100 kWh/m2. Množstvo slnečnej energie, ktorá dopadá na zemský povrch, je dané aktuálnym počasím. Rozdiel v množstve slnečnej energie prichádzajúcej na zemský povrch pri jasnej a pri zatiahnutej oblohe je rádový (obr. 1a, b).
Obr. 1a,b: Hodnoty slnečného žiarenia za jasného dňa a pri zatiahnutej oblohe (namerané 18. 7. 2006 a 3. 8. 2006 v Třeboni, ČR)
Poškodenie krajiny sprevádza nie len vysušenie krajiny a premeny väčšieho množstva slnečnej energie na citeľné teplo, ale aj zvýšenie slnečného žiarenia v prostredí zníženej tvorby mrakov na oblohe. Preto vznikajú výrazné výkyvy teploty a rozdiely teplôt medzi dňom a nocou či medzi lokalitami. Zväčšuje sa prúdenie vzduchu medzi prehriatym a chladnejším prostredím. To spôsobuje dramatické zmeny počasia. Ubúdajú malé a časté zrážky a pribúdajú mohutné a menej časté zrážky. Cyklus sa otvára, začína prevládať veľký vodný cyklus, ktorý je, na rozdiel od malého vodného cyklu, sprevádzaný dramatickými prívalmi dažďa, povodňami s plošnou vodnou eróziou a odplavovaním pôdnych živín do mora.
Čo je príčinou tejto degradácie počasia? Uplatňovanie riešení postavených na hlavu, ktorými sme spôsobili reťazenie vysušovania krajiny s nestabilným výparom s nestabilnou teplotou, nestabilným počasím a nestabilným vodným cyklom.
A sme pri koreni starej vodnej paradigmy, ktorú potrebujeme zmeniť, ak nechceme byť obeťami klimatickej zmeny. Tak prevráťme riešenie z hlavy na nohy a máme po problémoch! Tým posilníme stabilný výpar, dosiahneme stabilnejšiu teplotu, stabilnejšie počasie i stabilnejší vodný cyklus. Obnovíme dominanciu malého vodného cyklu, ktorý je pre človeka, prírodu, ekonomiku i klímu trvalo udržateľný. Prečo? Lebo život človeka, prírody, klímy i ekonomiky závisí od vody.
A už sme pri koreni riešenia: Zadrž dažďovú vodu tam kde padá a ozdravíš si prostredie! Príliš zložité? Nie! Práve naopak. Príliš jednoduché. Problém je, že z toho sa nedá kradnúť, ani kšeftovať, ani koloniálne podriaďovať ľudí, národy i civilizácie.
Za článok môžete hlasovať aj tu: http://vybrali.sme.sk/c/Preco-z-roka-na-rok-zazivame-extremnejsie-teploty.
[1] Hodnoty slnečného žiarenia na rôznych miestach Zeme možno nájsť na stránkach NASA (http://eosweb.larc.nasa.gov/sse)
