Pred dvomi týždňami vydalo Ministerstvo životného prostredia záverečné stanovisko (samozrejme kladné) k posudzovaniu vplyvu výstavby nezmyselnej priehrady Tichý Potok v Levočských vrchoch za 332 mil. eur[1].
O svetlých zajtrajškoch vodného hospodárstva snívajú aj správcovia rieky Poprad zo severnej strany Levočských vrchov, kde vodohospodári plánujú investovať zopár desiatok miliónov do regulácie povodňou postihnutých vodných tokov[2], aby ničivú povodňovú vlnu „spútali" v jednom chotári a poslali ju v ešte nebezpečnejšej podobe do druhého chotára. Dnes v povodí Hornádu, ktorého pramene tiež siahajú aj k Levočským vrchom vyplieneným na ohlodanú kosť pred odovzdaním pôvodným reštituentom, vznikol zo sucha rozsiahly požiar v chotári obce Kluknava[3].
K tomu tu navyše máme poloprázdnu priehradu Ružín[4]. Zrejme pre poučenie nestačil zdvihnutý prst takmer vyschnutej priehrady Veľká Domaša na jeseň minulého roku[5]. Krídla s nastrčenými dlaňami sa bez hanby rozleteli k budúcemu premiérovi, ktorý si ešte nesadol na svoju stoličku a vodohospodári už siahajú po svojich istotách. Možno aj preto jeden z horlivých vodohospodárov sníva o návrate k Smernému vodohospodárskemu plánu spred asi 30. rokov, ktorý naplánoval v okolí Levočských vrchov okrem iného aj ďalšie nádrže (Jakubianka, Bušovce). Odhadujem investície okolo Levočských vrchov na viac ako 600 mil. eur. Ďalšie protipovodňové regulácie v okolí Levočských vrchov, v štýle ako som ho popísal[6], by si vyžiadali minimálne 400 mil. eur. Spolu je tak pre región Levočských vrchov potrebných toľko peňazí, koľko si vyžaduje Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny pre celé územie Slovenska.
Tu treba hľadať príčinu agresívnych útokov proti spomínanému revitalizačnému programu vlády Ivety Radičovej. Jednoducho tu nejde o vodu, ale o bohapusté peniaze. Ak by išlo o vodu, tak spomínaní páni by aj so svojimi inštitúciami začali podporovať revitalizáciu krajiny. Realita ukazuje, že len týmto spôsobom dosiahneme obnovu prameňov a následné napojenie potokov, aby aspoň do tých priehrad, ktoré už máme postavené, namiesto bahna a odpadu pritekala čistá voda. Možno to dosiahnuť len revitalizáciou poškodených častí krajiny a nie výstavbou nových priehrad!
Potrebujeme preto zásadnú reformu našej vodohospodárskej politiky. Bude však mať nový premiér guráž na potrebné zmeny? Mali by ho k tomu prinútiť čoraz vyššie finančné nároky vodohospodárov, čoraz napätejší štátny rozpočet a čoraz vyschnutejšia či ničivejšie zaplavená krajina. S vodohospodárskou reformou sa Slovensko bude môcť stať lídrom modernej vodohospodárskej politiky v Európe. Bez nej nám hrozí environmentálne rizikové prostredie a teda aj úpadok, dokonca možné sociálne nepokoje. Jednoducho preto, lebo voda je život. Zrejme sa zhodneme na tom, že chceme žiť v prosperujúcej a environmentálne bezpečnej krajine. Jednou z podmienok však je, aby prosperujúcimi a environmentálne bezpečnými boli aj jej vodohospodári. Dnes sú však len neustále ťažším bremenom pre štátny rozpočet a navyše sú čoraz bezbrannejšími voči narastajúcim klimatickým extrémom. Musíme preto riešiť integrovanú ochranu vôd. Čím neskôr, tým horšie. Nielen pre krajinu, ale aj pre ľudí, ktorí ju obývajú. Teda pre nás.
[1] http://www.vvb.sk/cms/index.php?page=vn-tichy-potok
[2] http://lubovna.korzar.sme.sk/c/6317626/vodohospodari-upravia-toky-popradu-a-jakubianky.html
[3] http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6319306/pri-stefanskej-hute-hori-les-na-25-hektaroch.html
[4] http://kosice.korzar.sme.sk/c/6318353/ruzin-vyzera-ako-sahara.html
[5] http://vranov.korzar.sme.sk/c/6213894/v-domasi-je-kriticky-malo-vody.html
[6] http://kravcik.blog.sme.sk/c/294255/Co-vysetruje-Brusel-na-programe-revitalizacie-krajiny.html
