Vieme však, že povodňová vlna, hlavne na malých tokoch, má charakter silne neustáleného prúdenia vody v koryte. V reálnom čase a priestore môže v priebehu jednej hodiny stúpnuť hladina z niekoľkých centimetrov aj na 2 metre. V takýchto prípadoch projektovanie navrhovaných vodohospodárskych riešení zlyháva. Preto máme toľko kameňmi a betónom zregulovaných potokov s korytom hlbokým viac ako 2 metre, v ktorom väčšinu v roku tečie sotva 10 centimetrová voda. Navyše, táto metodika úprav vodných tokov úplne vynecháva vplyv poškodenia krajiny i výskyt extrémnejších dažďov v porovnaní s minulosťou.
Ak sa napríklad zrealizovala úprava nejakého potoka pred 40. rokmi na 20 m3/s a za posledných 40 rokov sa krajina v povodí upraveného potoka značne poškodila rozoraním medzí, vysušením mokradí, pribudnutím nových lesných i poľných ciest, spevnených i zastrešených plôch, tak upraveným potokom sa teraz preháňajú povodňové vlny s kulmináciou prietoku aj viac ako 50 m3/s. V takýchto prípadoch sotva aj zregulovaný potok odolá záplave v obci.
Sú smutne známe prípady, kedy zregulované potoky nezabránili záplave v obci. Uvediem jeden, ktorý dôverne poznám. Obcou Čirč sa v roku 2009 prehnala dramatická povodňová vlna, v ktorej sa utopili dvaja ľudia. V obci bol „krásne zregulovaný potok", ktorý zbiera vody z dvoch malých tokov a odvádza ich do rieky Poprad. Jeden z nich pramení v lesoch pod Minčolom, ktoré sú popretkávané hustou sieťou zerodovaných lesných ciest, približovacích liniek i zvážnic. Druhý pramení v katastri obce Šarišské Jastrabie, ktorý zbiera vody z poškodenej lesopoľnohospodárskej krajiny. Po založení Jednotného roľníckeho družstva v Šarišskom Jastrabí, okrem iného, poľnohospodári časť asi 200 hektárového lesa vyklčovali na pastviská. Momentálne sa starosta obce Čirč i celá dedina tešia, že im Ministerstvo životného prostredia odkleplo investíciu na opravu poškodenej regulácie za 2,3 mil. eur. Ich radosť však potrvá len do najbližšej povodňovej pohromy, kedy im reguláciu spláchne ďalšia povodňová vlna, vytvorená v okolitej poškodenej krajine.
Aké je riešenie? Treba sa snažiť o to, aby sa prietoky v miestnych malých tokoch a v potoku Čirčanka približovali k ustálenému prúdeniu, čím sa zreálni platnosť niekoľko sto rokov starých predstáv výpočtu prechodu povodňovej vlny korytom cez dedinu. To je však možné iba vtedy, ak bude do siete vodných tokov pritekať čo najmenej dažďovej vody povrchom a viac vody bude pritekať z prameňov - tak, ako to bolo v minulosti. Je to možné dosiahnuť práve revitalizáciou poškodených častí krajiny vo vodozbernej oblasti nad dedinou.
Ak by sa v povodí Čirčanky vybudovalo cca 400.000 m3 vodozádržných opatrení, ktoré by stáli 1,6 mil. eur, ostalo by na reguláciu potoka v dedine 900 tisíc eur. Obcou by sa preháňali povodňové vlny sotva 5 m3/s - zdôrazňujem, čistej vody zbavenej sedimentov. Ak sa v povodí, okrem doteraz vybudovaných vodozádržných opatrení v objeme 10.000 m3, nevybuduje komplexná protipovodňová ochrana na úrovni spomínaných 400.000 m3, pri výskyte ďalšej extrémnej zrážky, obcou sa preženie povodňová vlna, ktorej kulminácia môže presiahnuť 70 m3/s, ktorá spláchne reguláciu zas do Popradu.
Ak by som bol starostom obce, tak by som sa chytil historickej príležitosti a presvedčil vodohospodárov, aby túto zmenu schváleného projektu akceptovali. Prečo? Lebo v obci by vzniklo takmer 200 pracovných príležitostí pre tých, ktorí dnes trú biedu a navyše by vznikali podmienky na rozvoj lokálnej ekonomiky. Ide o historickú príležitosť. Súčasný stav s poškodenou okolitou krajinou a s masívne zregulovaným miestnym potokom však len ťažko priláka ľudí, aby si do tejto obce a jej okolia prišli užiť relax a krásy prírody.
Je legitímne právo občanov Čirča žiť v bezpečnom prostredí. Nemôžu však žiadať financovanie regulácie potoka z verejných peňazí iba preto, že sa im zregulovaný potok páči. Falošný pocit istoty pred povodňami, môže mať pre Čirč fatálne následky, ako aj obciach, kde sa momentálne investuje do regulácie potokov sumárne za 30 mil. eur s vytváraním falošného pocitu istoty.
