Takto je aj s počasím. Vysušená krajina po letných horúčavách sa rýchlo ochladzuje, ak sa Slnko v zenite dostáva na južnú pologuľu. Ak by bolo v krajine na severnej pologuli viac vody, ochladzovanie krajiny v čase zenitu Slnka na južnej zemepisnej šírke by bolo pomalšie a mali by sme typické jesenné počasie. Takto by sa správalo počasie aj na jar. Toto je jediné logické vysvetlenie, prečo sa nám jar i jeseň vytráca z kalendára ročných období. Nemá to nič spoločné s globálnym otepľovaním.
Vieme, že tento rok Európa zažila historické sucho. Je logické, že práve tento rok sa rýchlejšie ochladzuje celý náš kontinent, ak Slnko je so zenitom na južnej pologuli, lebo vysušená krajina sa ochladzuje rýchlejšie a zima prichádza skôr, ako sme boli zvyknutí. Z analýz vieme, že zo Slovenska sa ročne vytráca v priemere 250 mil. m3 tej vody, ktorá v minulosti vsiakla do pôdy a výparom spomaľovala procesy ochladzovania i otepľovania- proste súčasťou malých vodných cyklov bolo viac vody. Za posledných 50 rokov sa zo Slovenska stratilo viac ako 10 mld. m3. Asi toľko vody ubudlo z malých vodných cyklov na Slovensku. Kde sa stratila? Nuž, tento objem vody je rozliaty v oceánoch. Toto je slovenský príspevok k stúpaniu hladín oceánov, lebo z mora sa nemôže vypariť viac vody.
Ak je Slovensko priemernou krajinou, čo sa týka vysušovania v Európe, potom z malých vodných cyklov na celom našom kontinente ubudlo 1000 mld. m3 za posledných 50 rokov! Toto je teda európsky príspevok k stúpaniu hladín oceánov - teda i k tomu, že jeseň a jar sa vytrácajú zo sezónnych cyklov, ak už nespomíname iné vážne vplyvy. Vieme si predstaviť, koľko energie je potrebné spotrebovať na premenu tohto objemu vody z jej tekutého stavu na paru? Veľa - ide o viac ako 200 ročnú produkciu energie zo všetkých európskych elektrární! Na túto premenu máme Slnko, ktoré je motorom výmeny vody medzi zemou a nebom - teda udržiavania našej planéty v teplotnom režime pohodlnom pre život. K tomu sme sa však ešte nedopracovali, aby sme v takýchto súvislostiach vnímali vzťah vody a energie.
Keďže ľudstvo má problém pochopiť často triviálne zákony fyziky v reálnom živote, aj keď teoreticky ich ovládame, tak nevedome pokračujeme vo vysušovaní zemského povrchu. Dramaticky to zmení teplotný režim napríklad severnej pologule tak, že vrchol zimy sa bude posúvať z februára k zimnému slnovratu a vrchol leta z augusta k júnu s tým, že typické jarné a jesenné počasie sa vytratí. Budeme teda poznať iba leto a zimu. To však už nie sú len environmentálne fenomény nášho bytia, ale existenčné! Stačí sledovať dnešné správy z New Yorku a zvlášť z Manhattanu.
