Druhý dôležitý fakt klimatického zariadenia Zeme je, že neodtečená, ale vyparená voda zvlhčuje vzduch, tvorí mraky, a po kondenzácii sa vracia späť do ekosystémov vo forme dažďa. Ten opätovne ochladzuje krajinu. Tento termoregulačný mechanizmus obehu vody je najdômyselnejším mechanizmom na Zemi a umožňuje život. Funguje však len dovtedy, kým doň nezasiahne človek.
Odhadujem, že systematickým poškodzovaním krajiny sme od roku 1950 znížili ročný výpar z krajiny plošne minimálne o 100 mm. Tým sme zvýšili ročnú produkciu citeľného tepla do atmosféry, ktorá odpovedá asi 100 ročnej produkcii vyrobenej energie vo všetkých elektrárňach na Slovensku. Tento stav spôsobuje zmeny v rozdelení zrážok v priestore i čase. V horských oblastiach prší viac a výdatnejšie, v nížinách menej. Súčasne sa predlžujú obdobia bez zrážok, dlhotrvajúce sucho z nedostatku vody v malých vodných cykloch, alebo sa vyskytujú dramatické prívalové dažde (teda aj povodne), ktoré do centrálnej Európy prinášajú frontálne systémy z veľkého vodného cyklu.
Vládny Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny, ktorý sa začať realizovať za čias vlády Ivety Radičovej, bol preto postavený na vytvorení 250 miliónov m3 vodozádržných opatrení, ktoré by cyklicky dokázali „pumpovať“ vodu do malých vodných cyklov v spomínanom objeme. Podarilo sa zrealizovať len 4 percentá z plánovaného objemu, keď vláda Roberta Fica tento program zastavila bez toho, aby si nechala vysvetliť, aký má zmysel. Ak by program nebol zastavený, bolo by zrealizovaných už viac ako 50 miliónov m3 vodozádržných opatrení. Bolo by menej povodňových škôd a okrem iného by sa znížila produkcia citeľného tepla do atmosféry.
