Na prvom zasadaní Vládneho výboru pre obnovu Tatier 13. decembra 2004 som pripomenul nevyhnutnú potrebu riešiť obnovu tatranskej prírody znížením vplyvu vysušenej Popradskej kotliny na vznik vetrových kalamít. Skupina odborníkov možné riešenia tohto problému zadefinovala na pracovnom stretnutí na pomoc obnove Vysokých Tatier v Tatranskej Lomnici v dokumente s názvom: „Tečúca čistota Tatier“, a to ešte začiatkom decembra 2004 (http://www.cassovia.sk/news/6635). Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda povedal, že sa o tom budeme baviť až v druhej etape obnovy.
Život išiel ďalej, konflikt v Tatrách rástol na naše pomery do nebývalých rozmerov a aj vďaka nemu Dzurindova vláda predčasne skončila svoju púť. Druhá etapa obnovy sa samozrejme dodnes nerealizovala. Prešlo ani nie desať rokov a podobný úkaz, aký sa v Tatrách udial v novembri 2004, nastal v máji 2014 na skoro polovici územia Slovenska. No a my sa divíme, ako je možné, že sa typický úkaz jesenných padavých vetrov (tzv. bóra) objavil už aj v jarnom období.
Ako bola netypicky teplá jeseň v roku 2004, tak sme mali netypicky teplú ostatnú zimu, ktorá vo vysušených údoliach a nížinách podobne naakumulovala veľké množstvo tepla. To v synergii s vpádom studeného frontálneho systému dokáže štartovať veterné dýzy. A ich účinky sa už postarajú o našu „bezpečnosť“. Tu je doslova pole neorané pre vedecké tímy, ako tento závažný problém riešiť, kým je ešte čas. Veľa ho už neostáva. Na Slovensku sme pritom premrhali už desaťročie, počas ktorého sa naši odborníci mohli pokúsiť vedecky popísať príčiny neštandardných javov v atmosfére, ako aj navrhovať možné opatrenia na znižovanie ich intenzity a tým aj elimináciu ich ničivých dopadov.
