Opakovanie tohto procesu predstavuje účinný mechanizmus na elimináciu nadbytočnej tepelnej energie a podobá sa dômyselnému chladiarenskému zariadeniu. Zvyčajne platí, že približne polovica povrchu Zeme je v každom čase zatienená mrakmi. Oblaky obmedzujú vstup slnečného žiarenia do atmosféry a na povrch Zeme. Obmedzenie slnečného žiarenia, ktoré dopadá na zemský povrch, znižuje výpar, a tým i ďalšiu tvorbu oblakov.
Voda vyrovnáva teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, medzi jednotlivými sezónami i medzi jednotlivými oblasťami, a tým zároveň tlmí extrémy v počasí. Vodné pary sú najrozšírenejším skleníkovým plynom v atmosfére.[1] Ich obsah je v atmosfére veľmi variabilný, ale typicky sa pohybuje medzi 1 - 4 % (pre porovnanie obsah CO2 je 0,0383 %). Čím viac vody je v atmosfére, tým silnejší je efekt vyrovnávania teplôt a tým sú výkyvy v počasí menšie.
Čím menej vody je v atmosfére, tým slabší je efekt vyrovnávania teplôt a tým sú výkyvy v počasí extrémnejšie. Tam, kde voda v pôde a v atmosfére chýba, zvyčajne pretrvávajú extrémne teplotné podmienky. Voda a vodné pary najvýraznejším spôsobom ovplyvňujú podnebie na Zemi. Napriek tomu patrí ich úloha v atmosfére k málo preskúmaným a málo diskutovaným otázkam.[2].
Preto výskyt častejších a extrémnejších zmien v počasí je spôsobený zníženým výparom vody do atmosféry. Znížený výpar je spôsobený poškodzovaním ekosystémov lesnej a poľnohospodárskej krajiny a pečatením zemského povrchu, znižovaním zásob vody v krajine, napríklad odvodňovaním pôdy i nevhodným obhospodarovaním. Z toho teda vyplýva, že ak nezastavíme plošné vysušovanie krajiny, musíme sa pripraviť na extrémnejšie prejavy počasia, ako sú prívaly intenzívnych dažďov, striedané extrémnym suchom, horúčavami i vznikom požiarov a dramatických povodní. Rozumnejšie by bolo neriskovať a pri využívaní pôdy na akékoľvek hospodárske účely umožňovať dažďovej vode vsakovať do pôdy. Čím skôr to urobíme, tým to bude lacnejšie a spoločenský prospešnejšie.
