Tragikomické je však to, že tieto vedecké špičky naďalej tvrdohlavo zatĺkajú, že príčinou klimatickej zmeny nie je koncentrácia CO2 v atmosfére, ale koncentrácia H2O v štruktúrach krajiny. Tvrdohlavo naďalej rozvíjajú fatálny omyl, že musíme zabrániť zvyšovaniu produkcie skleníkových plynov v atmosfére z priemyselnej činnosti. Prehľadajú fakt, že vysušovanie krajiny má oveľa vážnejší vplyv na zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov CO2 v atmosfére ako priemyselná produkcia[3]. Prečo? Nuž jednoducho preto, lebo viac vody v krajine znamená intenzívnejšia fotosyntéza a viac uloženého uhlíka vo vegetácii a opačne. Menej vody v krajine znamená menej fotosyntézy a viac uhlíka v atmosfére.
Jeden hektár lúky s dostatkom vody dokáže sekvestrovať až 18 ton CO2. Ak tento hektár sme odvodnili, vysušili, či zabetónovali, tak na danej ploche neprebieha fotosyntéza a spomínaných 18 ton CO2 ostáva v atmosfére. Proste vyššia koncentrácia CO2 v atmosfére je spôsobená vysušovaním krajiny. S vysušovaním krajiny prebieha aj zmena premeny slnečnej energie. Z pôvodnej spotrebovanej energie na výpare vody do atmosféry, pri jej vysušení sa energia Slnka transformuje na citeľné teplo a ohrieva prostredie. Na výpare kubíka vody do atmosféry sa spotrebuje 680 KWh. Ak tú vodu sme odkanalizovali, tak spomínaných 680 KWh ohreje prostredie (pôdu, ovzdušie).
Podceňovaním tohto triviálneho fyzikálneho javu úlohy vody pri fotosyntéze, ukladaní uhlíka vo vegetácii a termoregulácii, sa vedci dopracovali k fatálnemu omylu, že príčinou klimatickej zmeny je zvýšená produkcia CO2 v atmosfére z priemyselnej činnosti a že do roku 2100 bude globálne spoločenstvo potrebovať 15 biliónov EUR, aby sa dokázalo adaptovať na globálne otepľovanie. Toto je fatálny omyl. Ak nezastavíme vysušovanie krajiny, nebude nám stačiť ani 1000 biliónov eur adaptovať sa na klimatickú zmenu. Dosiahneme akurát totálne vysušenie krajiny kontinentov a uskladnenie všetkej sladkej vody v oceánoch a globálnu katastrófu.
Sucho, horúčavy, povodeň, extrémny prívalový dážď sú javy v prírode, ktoré nesúvisia s CO2, ale s vodou! Ak je krajina poškodená, zerodovaná, nedokáže prijímať viac dažďovej vody v pôde, nedopĺňajú sa zásoby vody v podzemí i málo sa jej vyparuje do atmosféry. Potom je teplo, sucho i extrémy v počasí, lebo uvoľnená energia do atmosféry zo sucha sa musí niekde „vybiť". Aj keby sme stopli všetku produkciu CO2 z priemyslu na celom svete, problém vody a s tým súvisiace sucho, nedostatok vody, strata úrodnosti pôdy, klimatická zmena, o čom spomínaná správa vedcov hovorí, nevyrieši!
Problém sucha, povodní, klimatickej zmeny, môžeme vyriešiť iba vtedy, ak zastavíme vysušovanie krajiny a zvýšime vododržnosť krajiny. Len vtedy máme šancu vyriešiť to, čo alarmisti predpovedajú. Zvyšovanie vododržnosti krajiny a revitalizácia vodnou eróziou poškodenej krajiny na všetkých kontinentoch sveta, vytvorí ročné vrátenie vody do malých vodných cyklov o objeme cca 700 mld. m3. Toto sa dá urobiť v priebehu 10-tich rokov a stálo by to cca 1,5 bilióny eur a vytvorilo by to viac ako 50 mil. pracovných príležitostí po celom svete.
Tento model prevencie pred suchom, povodňami, klimatickou zmenou, ktorý odštartovala Vláda SR, údajne podľa expertov na rozvojové programy rieši až 70 % ekonomických problémov. Ak sa Slovensko tohto poznania chytí a rozvinie odchádzajúcou vládou chválený program, prispeje zásadným spôsobom k riešeniu globálnych problémov ľudstva. Na to je však potrebná adekvátna kultúra, čo je však už nie také jednoduché, aby frustrované hašteriace sa skupinky na Slovensku dokázali byť veľkorysé k rodiacej sa inovácii presahujúcu hranice našej ubolenej krajinky.
[1] http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/clanok/caka-nas-sucho-a-dalsie-extremy-018963?newsletter=7005
[2] http://kravcik.blog.sme.sk/c/293772/Vysusene-Slovensko-hori.html
[3] http://kravcik.blog.sme.sk/c/196747/Minoritny-hlas-ku-debate-o-pricinach-klimatickej-zmeny.html
