Traduje sa, že v 19. storočí sa tak dokonale vyriešil systém odkanalizovania Paríža, že kapacita podzemných kanálov dokázala odvádzať nepotrebné vody z mesta bez akýchkoľvek problémov na dlhé stáročia. Teraz asi už neexistuje žiadne mesto na svete, ktoré by nemalo kanalizáciu na odvádzanie aspoň splaškovej vody. S rozvojom kanalizácií v mestách sa traduje nová kultúra, zlepšenie hygieny miest a s tým súvisiace ďalšie pozitívne úžitky pre život v mestách. Masový rozvoj technológií odkanalizovania miest nastal pri obnove vojnou zničenej Európy. Odhaduje sa, že tieto kanalizačné systémy odvedú ročne z európskych miest viac ako 40 mld. m3 dažďovej vody. Za obdobie od druhej svetovej vojny sa tak odkanalizovalo len z európskych miest viac ako 1000 mld. m3 tej dažďovej vody, ktorá v minulosti vsakovala, doplňovala zásoby podzemných vôd a vyparovala sa cez vegetáciu, vytvárala mraky a pri kondenzácii vyvolala dážď. Z rozlohy Európskej únie tak ubudlo takmer 300 mm vody, ktorá sa v minulosti zúčastňovala malého obehu vody a teda pravidelnejšie pršalo s menšou výdatnosťou. Túto zmenu odborníci akosi nepostrehli a teraz sa čudujú, že nám dlho neprší a ak zaprší, tak v takých návaloch, ako sa to udialo v roku 2010.
Ako staré technológie strácajú svoje opodstatnenie a nové sa predierajú k životu, tak Technická univerzita v západnom Berlíne začala rozvíjať v čase tvrdého ideologického konfliktu - Studenej vojny - taký systém manažmentu dažďovej vody, ktorý východným Nemcom nesmel ubližovať odkanalizovávaním dažďovej vody na ich územie. Tlak východného Berlína tak prinútil jeho západnú časť rozvinúť technológie likvidácie dažďovej vody cez výpar. Popri tom sa však zistilo aj množstvo iných zaujímavých vecí - ako je napríklad možnosť recyklácie dažďovej vody a jej viacnásobné využitie, zvlhčovanie, čistenie i ochladzovanie mestského vysušeného prostredia. Príklady týchto riešení sa uplatnili už pri obnove východného Berlína (Alexander a Potsdam platz) po páde Berlínskeho múru.
Potešilo ma, že tieto technológie začínajú využívať komerčné subjekty, čo je pozitívny trend vhodný povšimnutia pre podnikateľské subjekty na Slovensku Pri návšteve Frankfurtu nad Mohanom som dokonca natrafil na zrealizovaný projekt priamo pri budove, kde som začiatkom tohto týždňa absolvoval viacero pracovných sedení (Bankegruppe na Bockenheimer Strasse 124). Ponúkam zopár záberov, ako architekti a vodohospodári vyriešili manažment dažďovej vody. Najväčším prekvapením pre mňa bolo, že v lagúne dažďovej vody som našiel plávať maličké rybky.
Keď sa pripravoval projekt Európskeho hlavného mesta kultúry v Prešove a Košiciach, boli experti z Berlína nadšení, že obe mestá mali veľký záujem presadzovať Novú vodnú kultúru, ako súčasť inovácií a nových trendov v rozvoji miest v Európe. Ich nadšenie však spľaslo, keď som ich informoval, že v budúcom meste Európskeho hlavného mesta kultúry - v Košiciach - sa namiesto vodnej kultúry naďalej nielen presadzuje, ale dokonca prehlbuje betónová kultúra[1][2].
Keď som sa rozprával s Indmi z Watershed Organisation Trust, ktorí masovo obnovujú zdevastované a vysušené povodia zadržiavaním vody v krajine, tak mi len potvrdili ďalší fakt, ktorý naším odborníkom nič nehovorí - ide o migráciu z vysušeného prostredia. Emigrácia z obnovených povodí v Indii klesla viac ako 10-násobne. Čo to má spoločné s mestom? Nuž to, že vyschnuté prostredie vyháňa ľudí von z mesta, tak ako my vyháňame z mesta vodu. Prial som si, aby Košice boli lídrom v zavádzaní Novej vodnej kultúry, ostalo však len pri prianí. Budú to iné mestá. A peniaze, ktoré mali byť na tieto inovácie v Košiciach použité, budú použité na betón, pretože na vode sa nedá zarábať.
[1] http://kosice.korzar.sme.sk/c/6493000/kosicke-parky-prerobia-za-10-milionov-eur.html
