To ma prekvapilo, vzhľadom na to, že Vaľo sa objavil v kancelárii Ľudia a voda v januári 2010, kde sme mu predstavili celú Novú vodnú paradigmu (www.vodnaparadigm.sk). Vtedy bol šokovaný, že koncept o nevyhnutnej potrebe plošného zadržiavania dažďovej vody v krajine bol už rozpracovaný v roku 2007. Toto Vaľo nie len vo svojom filme, ale aj diskusii úplne poprel. Neveril som vlastným očiam i ušiam. Je chvályhodné, že to Vaľo robí a prispieva k ochrane vody na Slovensku, či planéte Zem. Ale je smutné, že si prisvojuje autorské právo na to, čo spoznal pri našich stretnutiach.
Keď ma Štefan Vaľo pozval do Perečina na Ukrajinu, kde pri svojej firme na spracovanie dreva urobil jazerá na zadržiavanie dažďovej vody, vysvetľoval som mu, ako celý projekt vylepšiť, aby sa mu nezosúvali svahy. Keď robil projekt v Ťahanovciach v marci 2011 financovaný z rezervy predsedníčky vlády Ivety Radičovej, odporúčal som mu, že okrem vytvorených jazier musí zrevitalizovať nepoužívané lesné cesty, aby po nich dažďová voda nestekala a neohrozovala vytvorené jazerá. Keď som navštívil projekt v Repejove, kde v údolí s vodozberným územím asi 200 ha stačilo vytvoriť cca 20.000 m3 vodozádržných opatrení, Vaľo vytvoril 3 krát viac. Pripravuje si pán Vaľo rybníky pre svoje ďalšie podnikateľské plány, alebo je v tom niečo iné?
Pochopil som, že tu nie je niečo v poriadku. Vieme dobre, že súčasná politická garnitúra od marca 2012 pracuje na hľadaní inej cesty riešenia povodní. Človek sa dožíva kadečoho. Ten, kto chce pomôcť ozdravovaniu klím i vode, nebude zneužívať cudzie myšlienky a vydávať ich za vlastné. Obávam sa, že človek, ktorý nehanebne zneužíva cudzie myšlienky na svoju prezentáciu, môže byť použitý na hocičo a hocikým...
