Udalosti posledného desaťročia podnietili búrlivú diskusiu o stave demokracie na celom svete. V krajinách po celej Európe, Latinskej Amerike a Ázii – a, samozrejme, aj v Spojených štátoch – získali významné posty krajne pravicové politické osobnosti s protidemokratickými postojmi charakterizované mizogýniou, xenofóbiou, propagáciou násilia a odmietaním klimatickej núdze. Tieto postoje ich podporu nenarušili, ale skôr zabezpečili. V mnohých prípadoch to znamenalo ich opakované zvolenie značnou väčšinou. Korene tohto stavu sú v rastúcej chudobe strednej triedy, v ignorovaní problémov bežných ľudí, v nedôveryhodnosti médií, zhoršujúcom sa školstve, v neschopnosti riešiť klimatickú krízu, v oslabení základných demokratických inštitúcií (súdy, deľba moci) , v tom, že časť obyvateľstva už neverí demokratickým hodnotám a mladí ľudia strácajú vieru v politiku.
Ako vybŕdnuť z tejto krízy? Profesorka Wendy Brownová (Princetonská univerzita) spochybnila konvenčné predstavy o demokracii prostredníctvom svojho konceptu reparatívnej demokracie. Stavia sa za radikálne prehodnotenie toho, ako vnímame svet okolo nás a ako s ním interagujeme. Považuje to za zásadnú tému najmä pre dnešok, keďže čelíme existenčným hrozbám v dôsledku ťažby fosílnych palív a zvýšenej spotreby. Zástancovia reparatívnej demokracie spochybňujú antropocentrické myšlienky, ktoré vo väčšine oblastí, ako je veda, politika a právo, prevládajú už od osvietenstva.
Reparatívna demokracia je prístup k demokratickému vládnutiu, ktorý sa zameriava na:
zmenu myslenia – presúvať pozornosť od človeka ako stredobodu všetkého (antropocentrizmus) k zodpovednému prístupu voči prírode (živej i neživej) a celej zemeguli,
prestať stavať ľudské potreby nad všetko ostatné,
uvedomiť si, že sme súčasťou prírody, nie jej vlastníkmi,
prijať zodpovednosť za škody, ktoré sme spôsobili,
aktívnu nápravu škôd – uznáva, že ľudská činnosť v minulosti aj súčasnosti výrazne poškodila životné prostredie (znečistenie vody, pôdy a ovzdušia, vyhynutá flóra a fauna), uznať a napraviť historické krivdy,
globálne otepľovanie,
nadmernú ťažbu (vyčerpávanie) prírodných zdrojov,
prijímanie zákonov a opatrení na ochranu životného prostredia,
investície do obnovy poškodených ekosystémov, podpora udržateľných spôsobov života,
zvažovať dlhodobé následky našich rozhodnutí a nezameriavať sa na okamžitý prospech.
Momentálna zastupiteľská demokracia je v kríze, sústreďuje sa najmä na práva jednotlivca, osobné záujmy, pokrok za každú cenu, oddeľovanie človeka od prírody. Namiesto skutočnej rovnosti vznikajú privilegované skupiny, prehlbuje sa ekonomická nerovnosť, dlhá história znevýhodňovania a vylučovania určitých skupín (ženy, menšiny), násilie a útlak voči znevýhodneným skupinám, pretrvávajúce následky rasovej a rodovej diskriminácie, politika sa riadi viac peniazmi než potrebami ľudí, sociálna spravodlivosť sa považuje za „príliš drahú“, ekonomické záujmy často prevážia nad ľudskými právami. Vláda kapitálu s jeho potrebou rastu založenom na bezohľadnej a márnotratnej spotrebe poháňanú energiami z fosílnych palív (uhlie, potom ropa a plyn), jeho valorizácia zisku nad akúkoľvek inú hodnotu nie je udržateľná.
Reparatívna demokracia chce vytvoriť inkluzívnejšiu demokraciu so skutočným zapojením všetkých s rovnakým prístupom k rozhodovaniu aj pre znevýhodnené skupiny a menšiny a s prevenciou chýb zastupiteľskej demokracie. Mala by priniesť lepší systém vládnutia: rozhodovanie založené na potrebách všetkých, nielen majority, väčšiu zodpovednosť volených zástupcov, rýchlejšie reagovanie na problémy ľudí.
Problémy západnej demokracie:
ignoruje dôležité oblasti života: poľnohospodárstvo a výroba potravín, vzťah človeka k živej a neživej prírode,
vytvára nesprávne vzťahy: nadraďuje človeka nad prírodu, podporuje dominanciu namiesto spolupráce, Ignoruje, že všetko je vzájomne prepojené
neoliberálne myslenie: všetko sa meria peniazmi, príroda sa vníma len ako zdroj, ignoruje sa hodnota vecí, ktoré nemajú „cenovku“.
Dalo by sa obrazne povedať, že západná demokracia je na pozícii som tu hlavný a môžem si robiť čo chcem a reparatívna na pozícii som súčasťou väčšieho celku a musím brať ohľad aj na ostatných a živú aj neživú prírodu. Táto zmena myslenia je kľúčová.
Je reálne, aby sa reparát demokracie začal a úspešne naplnil? Neostane to len na papieri a všetko pôjde po starom? Je vôbec ľudstvo pripravené na takúto zmenu paradigmy? Kde je tá sila, to kormidlo?
Súvisiace články:
Demokracia smeruje k stagnácii a degradácii
Vieme / nevieme, kde sa vezieme / kde nás vezú?
Zdroje:
