Keď niektoré celebrity, „celebrity“ aj necelebrity otvoria ústa, tak naše oči pritiahne neprirodzená, až fosforeskujúca bielosť ich zubov. To je výsledok určite nie lacnej práce zubárov. Nie každý si to môže dovoliť. Oni mohli a asi niektorí z nich si tým potvrdzujú svoj status.
Odmietli alternatívu mať svoj chrup, prípadne protézu tak dokonale urobenú, že nikto by nezapochyboval, že sú to ich vlastné zuby. Možno majú čosi z génov pani Šurínky z poviedky Zuby od Zuzky Zgurišky. Tá si dala vytrhať boľavé zuby a chcela protézu. Zubár odviedol perfektnú prácu, nikto nespoznal, že má protézu. A takto hovorí o falošných zuboch (o protéze) zubárovi:
„Nyšt naplat, pán doktor, užch tu zasek. Nenych s nymi kór nyšt spokojná. Ná, jaké falešné zuby sú to, o kerých nigdo za živý svet nechce verit, že sú falešné. Bolach včera v kostele, navyščieralach sa ich dost na známych, ale nygdo nyšt. Reku, ludkovia, ná, kuknyte sa, mám nové zuby! A ony na to, že veru pekné nové, šak praj sú to moje vlastné, jasná sú jako živé, zuby nerovnaké, jeden vačší, druhý menší, zrovna jako naozajstne narostené, a nyje a nyje uverit, že sú robené. Scelach si ich vytáhnut a prevedčit ich, ale ze zubami nedaj bože pohnút, držia jako prikované. Já scem také, keré sa hned na prvý pohlad poznajú, že sú falešné. Nuž a nevedia-li mi ony také spravit, vrátia mi štyri stovky a tothla tyto si nechajú.“
Nuž lekár urobil pani Šurínke protézu s veľkými rovnakými zubiskami tak, aby keď ústa otvorí, zďaleka bolo poznať, že je to protéza. Protéza sa dala ľahko vytiahnuť a vsunúť, aby prípadní pochybovači mohli byť hneď vyvedení z omylu.
Ani po týždni pani Šurínka takto rečie zubárovi: „Pán doktor môj zlatý, len toch im ešče prišla povedat, žech s tymi zubami prevelice spokojná. Len čo hubu otvorím, hned každý pozná, že sú neny moje. Aj na rynku známe na mna už zdaleka kričia, že mám cudzé zuby, any vytahovat ich nemosím. To sú zuby, jaké majú byt.“
