Bolo to už dosť dávno, pred päťdesiatimi rokmi, keď som bo vysokej škole nastúpil do zamestnania na Slovosive, ktoré malo na starosti šľachtenie a semenárstvo poľnohospodárskych plodín v rámci celého Slovenska. Tam som sa na pracovných poradách zoznámil so slovenskými šľachtiteľmi ozimnej pšenice. Boli to zanietení a neúnavní workoholici. Už si na všetky mená nepamätám, v pamäti mi ostali tieto tri: Bohumír Kábrt, Melicher Bartalos a Štefan Szamák.
Zaujal ma hlavne B. Kábrt. Bol prístupný, neodbil ma ani pri mojich hlúpych otázkach. Vidiac môj záujem pozval ma na prehliadku jeho pokusných políčok na Šľachtiteľskej stanici v Bučanoch. Zasvätene mi vysvetľoval, aké má krížence, u ktorých vidí nádej na úspech. Spomínam si, že hovoril aj o krížencovi s „krvou“ Siete Cerros a Mironovskou 808. Ten bol pravdepodobne základom niektorej z jeho uznaných odrôd – Amika, Ilona, Viginta.
Už vtedy hovoril, že šľachteniu chýba mladá generácia. A keď sa aj nájdu mladí adepti, tak podľa neho boli málo zanietení. Charakterizoval ich tým, že v ich záznamoch pšenica nikdy nezačala kvitnúť v sobotu či v nedeľu. V jeho záznamoch kvitla aj v sobotu aj v nedeľu, pretože neľutoval víkendové cesty z Trnavy do Bučian, aby podchytil všetky detaily o pšenici. Pšenica vtedy začala kvitnúť okolo 27. mája. Dnes to bude asi skôr.
