Politika v hudbe 6/6 - Slovenský mainstream

Slovenský stredný prúd vznikol dvoma spôsobmi. Kapela hrala ako menšinová toľko koncertov, že sa preslávila po celej krajine. Potom sa im podarilo dostať jednu nahrávku do rádií, z ktorej sa stal hit. So slávou mohli, ale aj nemuseli prísť zmeny v hudobnej tvorbe samotnej.

Druhá možnosť je rýchlejšia, ale o to nestálejšia. Hudobný manažér si nájde skupinu, z ktorej sa rozhodne spraviť hviezdu. Dostane jej nahrávky do rádií, nahrá album, ktorému urobí aj patričné promotion. Či to skončí úspechom, alebo nie však nakoniec aj tak rozhodne kvalita samotnej nahrávky. Najbežnejšia je však kombinácia obidvoch spôsobov.

Najmä v prípade druhého spôsobu prejde kapela veľkými zmenami v hudobnej tvorbe, ktoré ju spravia vhodnejšou pre bežné „nerozmýšľajúce“ publikum. Musí byť prístupná všetkým, politické narážky sa teda musia odstrániť, aby nestratila tú časť fanúšikov, ktorá s ňou nesúhlasí. Ak sa v jej tvorbe aj objaví kritika, sú to väčšinou všeobecné javy.

Politická orientácia takýchto skupín sa dá odhaliť asi len pri ich účasti na predvolebných mítingoch politických strán, aj keď aj tu ide často len o finančný obnos, ktorý za vystúpenie dostanú.Napriek tomu je však viacero prípadov, kedy sa kapela zdiskreditovala účasťou na mítingoch a stali sa hudobnými symbolmi tejto strany. Ukážkovým príkladom je kapela Metalinda, ktorá po voľbách 98 už nikdy nenadviazala na popularitu z tých čias. Počas vlády HZDS sa totiž často zúčastňovala na akciách organizovaných stranou, potom aj na predvolebných mítingoch. S nevôľou publika sa z rovnakého dôvodu stretol aj Elán, ale ich popularita presiahla aj túto škrvnu na ich povesti.

Vo volebnom roku 1998 sa väčšina skupín však postavila na stranu opozície, ktorá sľubovala zmenu. Neplatilo to len o undergroundových skupinách, ale aj o strednoprúdových, ktoré sa na chvíľu vzdali svojej apolitickosti. Takéto výrazné hnutie nielen hudobníkov, ale aj umelcov všeobecne sa na Slovensku odvtedy neopakovalo.

Silné umelecké protimečiarovské hnutie viedol ako jedna z najvýraznejších postáv Jaro Filip. V jeho hudobnej tvorbe to však nie je veľmi cítiť. Do histórie sa skôr zapísala veľmi symbolická pieseň My:

My sme národ holubičí
nikto nám nič nedožičí
každý na nás iba kričí
je to o nás známe
kdekto z nás len kožu derie
podchvíľou z nás lieta perie
občas nás to trochu zlostíl
lebo nie sme takí sprosti
ako vyzeráme

Aj pri úbytku politických tém v textoch úspešných skupín, niektoré skupiny použijú niektorí zo známych symbolov na vyjadrenie svojej autorskej myšlienky, ktorá nemusí nutne súvisieť z politickou situáciou v krajine. Tento jav je evidentný v tvorbe prešovskej skupiny IMT Smile:

Veselá pieseň

vo väzení väzni žijú
čakajú na amnestiu
a ja čakám na slobode
kedy bude ľudskosť v móde
čakám ako na deň súdny
kedy budú ľudia ľuďmi

Podobný tvorivý postup použila v svojej piesni Všetko, čo mám rád aj bratislavská formácia Hex.

Som partizán
za vlasť padnem na prsiach s hviezdou
piknik v tráve májový
národ nespojí
som mexický
astronaut v skafandri s dierou
v atmosfére nezhorím

Aj v populárnej hudbe platí, že politika sa stráca z textov skupín, ľudí už prestáva natoľko zaujímať. Keď sa aj objavujú témy s touto súvislosťou ide väčšinou o pranierovanie všeobecných tém, ako chudoba, či korupcia, témy, ktoré nemôžu nikomu ublížiť. Z pier tvorcov sa stráca túžba meniť systém, meniť spoločnosť.

Pred budúcnosťou teda stojí otázka, či je súčasná mladá generácia tak výrazne odlišná od tých minulých, revolučných. No podľa môjho názoru nastala len výrazná diferenciácia populárnej a menšinovej hudby, vznikli skupiny, medzi ktorými sú takmer neprekonateľné názorové rozdiely. Vznikli skupiny mainstreamovej a undergroundovej mládeže, ktoré sú od seba naozaj veľmi ďaleko...

už bolo naozaj dosť teórie... pekné dokončenie víkendu prajem