študent bratislavskej žurnalistiky. mladý, ambiciózny a hlavne nesmierne talentovaný ;o) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Postrehy insitného ekonóma, Nezaradené
Myšlienka to bola dobrá, veľmi dobrá. Mala priniesť do školského hodnotenia na Slovensku spravodlivosť. Nevyšla, na základe chamtivosti jednotlivcov padol systém, ktorý mohol fungovať. Tragikomicky znejú posledné vyhlásenie z ministerstva. Za flagrantné porušenie dohôd, vyhlášky, dokonca aj niečoho dôležitejšieho - morálky, nebude nikto potrestaný.
Začalo sa to v roku 2001. Historicky prvá slovenská reprezentácia juniorov v softbale. Mnohí si z nás robili srandu, my tiež...
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo novodobí náckovia nosia na oblečení číslo 88? Ono to nechce ani až tak veľa predstavivosti, ale prekvapujúco to je úplne ináč. Tu je niekoľko z dôvodov a dôkazov magickosti tejto číselnej kombinácie.
Pamätáte sa ešte na to? Jeseň 1994, ostali ste v parlamente sám. Sám proti väčšine a neohrozene ste hlasovali. Stále proti, ako jediný. Proti rozkladu demokracie, proti porušovaniu základných práv. Celú noc. Ostali ste sám, jediný zástupca vtedajšej opozície, sám proti mašinérii so skratkou HZDS+ZRS+SNS... Celú noc, jediný zástupca "demokratickej" opozície...
Mal som vtedy desať rokov. Krátko pred nástupom do prvého ročníka osemročného gymnázia. Prima sa tomu hovorilo, nepoznal som ten pojem. Krátka úsečná správa - Uniesli prezidentovho syna. Viac sa nevedelo, nechápal som...
Fenomén reality show vstúpil do života slovenskej mediálnej spoločnosti ako víchor. Nedá sa povedať, že by to Slováci nečakali, no určite na to neboli pripravení. Minimálne si neuvedomovali rozsah a následky tohto javu. Reality show zmenili vizáž Slovenska zvnútra aj zvonku a nielen toho mediálneho...
Zas sa idem pustiť do KDH, bezdôvodná nenávisť, povedia si mnohí. Naozaj je to tak? Nič proti nim nemám, len keby mne a ostatným konečne dali pokoj.
Ráno som vstával o šiestej, robotu som dokončil o siedmej a ľahol som si znova spať. V obývačke, s pusteným televízorom. Zobudil som sa na slová, ktoré som chcel počuť už dávno: „KDH odchádza z vlády." Najprv som tomu neveril, myslel som, že ešte stále snívam.
Smútok za zbytočnými obeťami neutícha, média ho neustále živia. Oprávnene. V spleti informácií prišla aj jedna, absurdná - okrem bežného odškodnenia, ktoré určuje zákon, vraj vláda dá pozostalým aj ďalšie peniaze, špeciálne. Povedal to premiér Mikuláš Dzurinda, vo volebnom roku.
Zomrelo 42 ľudí, je to smutné... Prajeme si úprimnú sústrasť a všetci sa tvárime, ako keby sa nás to naozaj dotklo... Aj to je smutné.
Prezident Spojených štátov amerických priznal, že nariadil odpočúvanie bez povolenia, dokonca aj bez upovedomenia, kongresu a súdu. Zaujímavá informácia, priame porušenie demokracie, ktorú v tomto prípade predstavuje americká ústava, a čo sa stane? Zatiaľ nič...
Opäť sa začal proces s bývalý irackým prezidentom Saddámom Husajnom, opäť spochybnil legitimitu súdu, občania opäť požadovali jeho smrť. Nič nové, no zas a znovu sa otvorili témy, ktoré sa zdali byť zabudnuté. Nejde o samotný útok na Irak, ani o hrozbu útoku biologickými či jadrovými zbraňami. Ide o úplne jednoduchú vec - o demokraciu a etiku.
Včera som bol na koncerte v Babylone. Bolo dobre, totálne natrieskané, malo to atmosféru. Ľudia sa bavili. Dnes sú to presne dva týždne od zavraždenia študenta na Tyršovom nábreží...
Celý svet robí opatrenia proti vtáčej chrípke, pripravuje sa príchod najvčšej pandémie posledných rokov (neviem, či vôbec nie prvej v poslednom období). Zo všetkých strán sa množia mediálne vyjadrenia kompetentných o nebezpečnosti tejto hrozby. No aká je naozaj pravda? Stále je podľahlo menej ľudí ako pri útoku teroristov na Londýn...
Teroristické útoky zamerané proti európskym a americkým turistom. Jednoznačne označkovanie územia, kam už "biely muž" vstúpiť nemá. Samovražední atentátnici, proti ktorým prakticky neexistuje obrana. Nedá sa ani utekať, nedá sa nič...
V Modre som osem rokov chodil do školy. Trikrát som absolvoval prehliadku v miestnom múzeu, ktorá sa samozrejme nezaoberala ničím iným ako štúrovcami a ich obdobiu. Matne si ako prednášajúcu spomínam Oľgu Pavúkovú, riaditeľku múzea. Jej zanietenie a znalosti boli naozaj skvelé. Zaujímalo ma to síce minimálne, ale jej nadšenie ma fascinovalo. Uznával som ju ako odborníčku a v podstate aj človeka. Až dodnes...
Dlho som rozmýšľal, či mi jeden minister stojí za to, aby som kvôli nemu vystúpil zo svojej jedenapolmesačnej blogovej pasivity. A potom som si povedal, že prečo nie, na niečom svoje grafomanské chúťky skrátka ukojiť musím. Tak teda jedna z najvýraznejších postáv v slovenskej vláde - minister vnútra Vladimír Palko...
Dnes som opäť zablúdil na oficiálnu stránku Slovenskej pospolitosti (www.pospolitost.sk) a úprimne povedané, trochu ma zamrazilo. Oni už prestali len verejne hlásať svoje názory, oni sa zbroja na útok!!!
Ohňostroj - plná obloha svetiel, plné námestie ľudí čakajúcich naň a nedočkavo odratávajúcich ten moment M... skrátka ďalšie Vinobranie... Nemám rád ohňostroje... No zas raz som súčasťou davu, súčasťou plného námestia...
Toto nie je bežná vládna kríza, tých tu bolo už viacero. Teraz ide o všetko, o fungovanie celej koalície, ako aj celého Slovenska. Zostane kurz, aký je, alebo sa zmení? K lepšiemu, či horšiemu? Toto naozaj nie je bežná situácia, táto je výnimočná. Ani vtedy by sa však nemalo zabúdať...
