Tak nejak to vraj bolo, spomínal to Váš podpredseda Kaliňák, v televízii. Tak to asi bude pravda...
A preto sa pýtam, kde ste to skončili? Bojovali ste proti mečiarizmu, v tú noc ste tam sedeli ako jediný proti väčšine, ktorá si neustále odhlasovala presne to, čo jej vyhovovalo. Vtedy sa začal nástup systému, ktorý izoloval Slovensko od okolitého sveta...
Aký je to pocit? Vchádzať do sídla svojho koaličného partnera a vidieť na stenách obraz predsedu. Presne toho, proti ktorému ste v tú jesennú noc hlasovali. Už nie ste Vy ten bezmocný proti všetkým, zrazu ste si ho vybrali. Sedieť, rokovať, dokonca dohodnúť sa s ľuďmi, ktorí ho ešte stále majú za boha?
Vedeli ste vtedy, že neubehne ani dvanásť rokov (11 a 1/2) a zrazu budete s ním? V jednej vláde? S tým istým človekom, ktorého ste tak veľmi chceli zvrhnúť? Až tak veľmi, že vám neprekážalo, že ste v tej chvíli boli jediným v parlamente, ktorý s ním nesúhlasil... Sám...
Nebolo to len gesto, ktoré ste nemysleli vážne? Alebo ste to mysleli úprimne, len veľmi ľahko zabúdate?
30. jún 2006 o 20:43
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 622x
Pán Fico, aký je to pocit?
Pamätáte sa ešte na to? Jeseň 1994, ostali ste v parlamente sám. Sám proti väčšine a neohrozene ste hlasovali. Stále proti, ako jediný. Proti rozkladu demokracie, proti porušovaniu základných práv. Celú noc. Ostali ste sám, jediný zástupca vtedajšej opozície, sám proti mašinérii so skratkou HZDS+ZRS+SNS... Celú noc, jediný zástupca "demokratickej" opozície...
Matúš Krčmárik
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(29)
