Slučka, z ktorej niet úniku

No neostáva len pri tom. Nepokoje potomkov arabských prisťahovalcov priamo v srdci Európy, v kolíske súčasnej civilizácie. Je ich stále viac, množia sa. Už nejde len o parížske predmestia, už nejde len o Francúzsko. Útočníci nemajú tváre, niet s kým vyjednávať, len ráno sa dajú spočítavať škody... Slučka sa uzatvára, záver jednej civilizácie sa nenávratne blíži. Všetko nasvedčuje tomu, že týmto to len začína. Čím sa to skončí?

Európa sa dostáva do paniky. Zatiaľ nie veľkej, všetci myslia na vtáčiu chrípku, nad svojou civilizáciou bežní ľudia príliš neuvažujú. Ale napriek tomu - typických kresťanov sa rodí stále menej, pomer obyvateľov výrazne narastá v prospech prisťahovalcov, ktorí majú v sebe iný "kultúrny potenciál". Európa sa mení, tradičné hodnoty sa menia, prichádzajú nové, dovezené...

Čo teraz? Umelo zvyšovať pôrodnosť a spätne nadväzovať vzťah s Bohom? Meniť životný štýl obyvateľov starého kontinentu? Lenže, čo je to, čo tvorí súčasnú civilizáciu? Na čom je postavená? Nie je to sloboda výberu? Multikultúrna spoločnosť? A najmä - čo také hrozné by sa stalo, keby naša civilizácia nenásilnou formou zanikla?

Nedá sa bojovať proti zániku súčasnej civilizácie popretím jej základov. Nemôžeme ľuďom niečo vnucovať v záujme zachovania súčasného stavu. Vzniklo by niečo nové, nová civilizácia, horšia a tá úžasná slobodná spoločnosť, ktorú chcú ochrániť pred nájazdami "barbarských moslimov" by zanikla. A tentokrát by to nemali na svedomí prisťahovalci...